Buď blížny… (Luk 10,30-36)

Téma: Studium Bible vydal:

Jednému z najjednoduchších a najzrozumiteľnejších evanjeliových podobenstiev predchádzala otázka zákonníka (s úmyslom nachytať Ježiša), čo má robiť, aby obdržal večný život. Odpoveď bola prostá a vychádzala z toho, čomu zákonník rozumel – zo zákona („Milovať budeš Boha… a blížneho…“). Ježišova protiotázka a potom priama odpoveď vo forme výzvy – to čiň a budeš žiť –  musela zákonníka zahanbiť. Vyzeral pred ostatnými, akoby to nevedel. Nachystal pascu, do ktorej sa sám zamotal. Von sa chcel dostať ďalšou „akademickou“ otázkou: „Kto je môj blížny?“ Možno to teraz konečne vyjde a Kristus sa dostane do úzkych. Ani tentoraz mu plán nevyšiel. Otázka: „Kto je môj blížny?“ ukazuje na pokušenie stanoviť hranice, rozčleniť ľudí na dva tábory – tí áno, tí už nie. V otázke je skrytá nádej, žeby niektorí nemuseli byť moji blížni, že je tu slobodná voľba rozhodnúť sa, kto áno a kto nie. Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi by sa logicky – podľa položenej otázky – malo končiť Ježišovým výrokom: „Tvoj blížny je každý, kto potrebuje tvoju pomoc.“ Ježiš však takto blížneho nedefinuje – hoci to z podobenstva vyplýva. Ježišova otázka – Kto z tých troch bol blížny tomu, ktorý padol lotrom do rúk –  núti zákonníka pozrieť sa na túto otázku z pohľadu toho, kto potrebuje súcit alebo pomoc. „Kto je môj blížny“ je otázka do teologickej diskusie, otázka teoretická. Kristus zákonníkovi odpovedá inak: Nepýtaj sa a nehľadaj, kto je tvoj blížny, ale  BUĎ BLÍŽNYM. Prejdi z tej teoretickej, špekulatívnej roviny, kde je zapojený len tvoj mozog, do roviny praktickej, kde zapojíš aj svoje ruky, kde ak bude treba otvoríš svoju peňaženku, prerušíš svoje cestu, zmeníš svoje plány z jediného dôvodu – aby si BOL BLÍŽNY. Blížnym sa môžeme stať v situáciách, ktoré sa často nedajú naplánovať, ktoré nás zaskočia, narušia náš naplánovaný životný rytmus. Nepýtaj sa kto je tvoj blížny, aby si si mohol ospravedlniť, prečo tam niektorých ľudí nechceš vidiť. Nehľadaj blížneho, ty sám BUĎ BLÍŽNY. Opakované Kristovo zdôraznenie – CHOĎ A ROB PODOBNE – ukazuje, že s tým mal problém nielen spomínaný zákonník pred 2000 rokmi…

 

 

2 Komentáře

2 Komentáře k článku “Buď blížny… (Luk 10,30-36)”

  1. Láďa napsal:

    Být někomu bližním není jen o tom pomáhat mu ekonomicky nebo fyzicky. Někdy stačí když člověk ví, že má někoho nablízku.Někoho kdo mu rozumí a je ochotný s ním, třeba jen verbálně, sdílet jeho problémy. Dnes je největší veličina čas. Za tímto účelem dal Bůh církvi a lidem různé dary. Teď jde o to, nakolik jsou využívány. Největší problém nastává ve chvíli, kdy toto nefunguje ani ve společenství církve, pak to nemůže fungovat ani ven.

  2. Rudolf napsal:

    Všude, v civilizovaném světě, je zvykem,dát zpětnou vazbu na vše!To je lidské a slušné!Až po té, můžeme hovořit nebo psát o nějakém náboženství!Následně,jsme častokrát nuceni, klást si otázku,zda někdy vůbec, někteří věřící lidé mají dnes na to,někoho sponzorovat!Mají častokrát honičku se sami uživit a následně nebýt na obtíž druhým!To je holá realita dnešní pseudokapitalistické společnosti!

Zanechej komentář