Na pochopenie nespokojenosti Izraelcov s Mojžišovým vedením je dobré si pripomenúť dve udalosti, ktoré tomu predchádzali. Tou prvou bol ústupčivý postoj Mojžiša k nesúhlasu Edómcov, aby Izraelci prešli ich územím. (4 Moj 20,14-21) Aj keď to priamo vo verši 21 nie je spomenuté, rozkaz k ústupu nemohol dať nikto iný než Mojžiš. Možno v tom čase boli mnohí z Izraelcov odhodlaní pustiť sa s Edómcami do boja a vyčítali Mojžišovi túto „slabosť“. Druhou udalosťou je víťazstvo nad Kanáncami (21,1-3), ktoré mohlo sebavedomie Izraelcov posilniť a mohli si povedať: Keby Mojžiš neustúpil Edómcom, mohli sme dosiahnuť rovnaké víťazstvo. Kto je na vine? Náš slabý vodca. Ovplyvnení týmito dvoma skúsenosťami začínajú znovu reptať. Len pár kapitol pred tým sú minimálne dve zmienky o tom, proti komu Izraelci reptajú – proti Mojžišovi a Áronovi (16,41; 20,2). V 21. kapitole – po smrti Árona – „ľud vravel proti Bohu a Mojžišovi“. (21,5) Keďže Áron už nežije, reptajú priamo proti Bohu. Keď majú strach z dôsledkov ich rebélie, prosia Mojžiša, aby sa za nich prihováral, keď sa sťažujú a reptajú, prostredníka nepotrebujú. (v.7)
Hlavnou príčinou reptania je nedostatok chleba a vody, v podstate ekonomický problém. Ak k tomu pridáme nespokojnosť s vodcami, máme pokryté dve najčastejšie príčiny našej nespokojnosti tu na tomto svete. Nechceme nad sebou autority a chceme vyšší životný štandard. Nič nové pod slnkom…
Problém je, že slová „niet chleba ani vody“ nie sú pravdivé, lebo Boh ich dáva mannu, nebeský chlieb. Útok proti manne je útok proti Bohu, tomu, kto ju dáva. Je to symbolicky vzbura proti Božej milosti.
Je zaujímavé, že Ježiš sa označí za chlieb z neba a stotožní sa s hadom, ktorého Mojžiš vyvýšil na púšti. Jeden z najkrajších veršov Novej zmluvy – Ján 3,16 – je vyslovený práve v kontexte pripomienky tejto starozákonnej udalosti. Ježiš „očisťuje“ Božie meno a ukazuje, že Hospodin na púšti napriek tomu, že dopustil uštipnutie hadmi, miluje človeka a všetko robí v kontexte lásky. Hoci sa nám niekedy zdá, že sa hnevá. V tejto súvislosti som s rozpakmi čítal poznámku v časti na štvrtok, že „není divu, že Hospodin už toho měl dost“.