Jiří Beneš: DVANÁCTKA – Úvod do studia malých proroků
Vydal: Teologický seminár Sázava, Praha 2006, 311 strán.
V závere minulého roku vyšla užitočná príručka k štúdiu Starého zákona s názvom „Dvanáctka“ autora Jiřího Beneša Th.D., vedúceho katedry biblických štúdií na HTF UK Praha a učiteľa na Teologickom seminári v Sázave. Dvanástka (hebr. sefer t-rej ásár, doslova „Kniha dvanásť“) je hebrejské označenie súboru dvanástich tzv. Malých prorokov (názov „Malí proroci“ pochádza z Vulgáty). Použitím preloženého hebrejského názvu Malých prorokov v Tenaku, teda názvom „Dvanáctka“, Beneš signalizuje, že pracuje s hebrejským znením dvanástich tzv. Malých prorokov. Podtitul „Úvod do studia malých proroků“ má s najväčšou pravdepodobnosťou zamedziť asociáciám na obľúbený český nápoj.
Dvanáctka nie je výklad jednotlivých prorockých kníh, ale len úvod do ich štúdia, ako to napovedá aj podtitul. Vznikla ako študijná príručka na lepšie priblíženie starozákonnej látky. Ide o pomerne rozsiahlu štúdiu, pôvodne určenú ako skriptum pre študentov TS Sázava na predmet „Prorocké knihy Starého zákona“. Je však užitočná nielen pre študentov teológie, ale aj pre čitateľa, ktorý má túžbu vyťažiť z tejto časti Starého zákona, ktorá pri štúdiu Písma nie je väčšinou v zornom uhle našej pozornosti, inšpiratívne posolstvo. Dvanáctka tak môže poslúžiť ako pomôcka na prípravu biblických hodín, kázaní i na samostatné štúdium Biblie.
Dvanáctka je rozdelená na dvanásť kapitol podľa jednotlivých kníh dvanástich prorokov. Každá kapitola má rovnakú štruktúru. Začína sa rozborom hebrejskej podoby mena proroka, pretože tú chápe Beneš ako šifru umožňujúcu vstup do zvesti prorockého textu. Nasleduje opis osoby proroka predovšetkých z údajov obsiahnutých v biblickej knihe alebo v Tenaku. Každý prorok je zaradený ako do historického (v podkapitole „Doba“), tak i do náboženského kontextu (buď v polemickom duchu, ktorý sa vymedzuje proti neizraelským vplyvom, alebo v zmysle liturgického používania pri izraelskej bohoslužbe). Reflexiu literárnej podoby prorockého textu nájde čitateľ v podkapitole „Spis“. V usporiadaní prorockých výpovedí sa objavuje obsah, štruktúra a kompozícia prorockého textu. Zvestným a špecifickým dôrazom každého proroka venuje Beneš pozornosť v kapitole „Zvesť“. Potom autor reflektuje hlavné témy charakteristické pre jednotlivých prorokov. Na záver pripája informácie o vplyve prorockého textu Malých prorokov na zvesť Nového zákona. Beneš vychádza z toho, že Nový zákon úzko nadväzuje na Tenak a rozpracováva jeho podnety, t.z. je komentárom Starého zákona sui generis. Rozbor novozákonných textov, ktoré sú ohlasom prorockej látky, potom tvorí akýsi novozákonný komentár (samozrejme neucelený a jednostranný) k prorockým textom Dvanáctky. K tejto pevnej schéme každej z dvanástich kapitol pristupuje ešte exegéza určitých pasáží hebrejského textu a ich homiletické spracovanie, meditácie a štúdie (resp. sondy do myslenia či poňatia niektorých „malých prorokov“, ako je napr. prorokova výpoveď o Bohu, o Izraeli, o modlitbe, o náboženstve , o liturgii, o sociálnej situácii apod.). Sympatická je Benešova vnímavosť k tým prorockým textom, ktoré majú čo povedať aj k dnešnej ekologickej situácii. To robí z neľahkej prorockej látky látku prístupnú aj dnešnému modernému čitateľovi (študentovi).
Dvanáctka má okrem tejto hlavnej látky veľmi bohatý poznámkový aparát (žiaľ, trochu nešikovne umiestnený v závere každej kapitoly), v ktorom sú odkazy na použitú literatúru, informácie k rozboru hebrejského textu, konkordancie, detailné rozbory (analýzy) exegetovaných pasáží, vysvetlivky a alternatívne názory. Hebrejské slová sú uvádzané iba v prepise do latinky (inštrukcie k prepisu sú v kapitole „Transkripce“). V „Předmluvě“ Beneš zoznamuje čitateľov so základným opisom metódy práce a v „Úvode“ vysvetľuje terminológiu: prorok, malý prorok, usporiadanie Dvanáctky, nadpisy atď. V závere celej knihy sú užitočné tri druhy registrov: menný, vecný a „Rejstřík biblických míst“. Estetickú stránku knihy zvýrazňujú inšpiratívne ilustrácie známeho výtvarníka Jana Bártu.
Dvanáctka je bezosporu významným počinom v oblasti starozákonného biblického bádania na česko-slovenskom teologickom poli a potvrdzuje, že Beneš patrí medzi našich popredných odborníkov na Starý zákon. V knihe prináša celý rad netradičných teologických postrehov, z ktorých niektoré narúšajú zaužívané vykladačské schémy a závery („Boží odpuštění předchází lidskému obrácení k Bohu“). Predsudkami nezaťažený čitateľ v nich však nájde množstvo námetov nielen na teologickú reflexiu, ale aj na vnútorné spirituálne obohatenie. Beneš sa totiž s pokorou a zároveň s exegetickou poctivosťou a erudíciou jemu vlastnou pokúša cez hlbší pohľad na zápas proroka so zvereným Slovom ukázať predovšetkým na jeho Autora. Hospodin tak cez vzťah s prorokom a skúmané prorocké slovo vstupuje aj do duše čitateľa a stáva sa mu blízkym a osobným.