Lukášovo evanjelium – plné žien, vína a milosti
Lukášovo evanjelium je jasne zacielené na helenistickú obec. Autor chce ukázať, že aj kresťania z pohanov majú svoje miesto v Božom kráľovstve a túto pravdu zakladá na učení Ježiša Krista.[1] Lukášovo evanjelium obsahuje najviac singulárií (textov, ktoré nie sú obsiahnuté v ostatných evanjeliách), ktoré majú zaujímavú charakteristiku: sú ústretové voči pohanom a ponúkajú druhú šancu: (podobenstvo o márnotratnom synovi, o milosrdnom Samaritánovi, o figovníku, o farizeovi a colníkovi, o boháčovi a Lazarovi a pod.).
Okrem toho, Lukáš otvára dvere do Božieho kráľovstva aj sociálne slabším („blahoslavení chudobní“), skupinám na okraji spoločnosti – vojakom, colníkom, hriešnikom, ženám a deťom (Alžbeta, Anna, žena hriešnica, Mária, Marta a Mária, pozri ešte Luk 8,2.3). Viac ako v iných evanjeliách sa v ňom Ježiš objavuje na hostinách (je označený za „žráča a pijana vína“ – Luk 7,34) a z textov plynie veľká radosť (napr. zo spasenia – pozri záver všetkých troch podobenstiev u Luk 15). Prof. Petr Pokorný to vyjadril veľmi výstižne, keď pri charakterizovaní hlavných teologických motívov Lukášovho evanjelia napísal: „Všichni, kteří ještě nevědí, že mají svého milosrdného Otce… a neslaví s ním radostné stolování díků, jsou zváni.“[2] Milosť a radostné stolovanie pre všetkých, to je jedna zo základných tém Lukášovho evanjelia, ktoré doširoka otvára dvere Božieho kráľovstva.
[1] The NIV Study Bible, Zondervan Corporation, 1985, s. 1532.
[2] Petr Pokorný, Literární a teologický úvod do Nového zákona, Vyšehrad, 1993, s. 116.