V čom máme byť predovšetkým odlišní – Ježišov dôraz
V Lukášovom evanjeliu v 22. kapitole sa Ježiš naposledy schádza s učeníkmi pri spoločnej večeri. Slová prednesené pri rozlúčkovej reči majú mimoriadnu dôležitosť. Ježiš začne večeru slovami: „Túžobne som si žiadal jesť s vami tohto veľkonočného baránka.“ Potom pokračuje: „Vezmite a jedzte…“ Spečaťuje tým novú zmluvu s učeníkmi a všetkými svojimi nasledovníkmi. Učeníci sa však hneď po skončení Ježišových slov začnú hádať, kto z nich je najväčší. V tej chvíli vysloví Ježiš mimoriadne dôležité posolstvo nielen pre nich: „Králi národov panujú nad národmi a tí, čo majú nad nimi moc si hovoria dobrodinci. Ale vy nie tak!“ (v. 25.26) Inými slovami: Vy musíte byť iní.
Tá inakosť však nespočíva v prvom rade vo vonkajšej odlišnosti, ale v tomto prípade v otázke služby, pokory, v snahe nevyvyšovať sa nad iných, možno v tom, čo Pavel zhrnuje slovami: Pokladajte iných za hodnejších od seba.