Tento príspevok som predniesol pred šiestimi rokmi na konferencii Č-S únie. Možno nestratil ani dnes na svojej aktuálnosti.
- Všeobecné vymedzenie pojmu
Čo je to životný štýl?
1. súhrn charakteristických znakov určitej sociálnej skupiny v určitej dobe. (Všeobecná encyklopédia)
2. charakteristický spôsob správania, konania, myslenia a vyjadrovania príznačný pre indivíduum, pre spoločenskú skupinu alebo pre danú dobu. (Slovník cudzích slov)
Pre naše ďalšie uvažovanie bude možno zaujímavé všimnúť si etymológiu slova „štýl“. Je odvodené od slova styllus, ktoré označovalo nástroj určený na písanie na voskové doštičky. Bolo to rydlo, ktoré malo na jednej strane ostrý koniec na rytie, na druhej strane malo tupý koniec, ktorým sa vosková doštička vyhladila a vyrytý text sa vymazal. Samotný pôvod slova akoby vyjadroval dve stránky životného štýlu – jeho viditeľnosť, čitateľnosť, svedectvo – to je ten ostrý koniec, ale aj premenlivosť, dynamiku, podmienenosť – to je ten tupý koniec, ktorým sa text maže.
- 2. Ako rozumieme pojmu životný štýl v našom adventistickom prostredí
a. Je spojené so slovom zdravý, čo v konečnom dôsledku zužuje jeho význam na fyzickú oblasť. Sú s ním spojené slová ako cvičenie, strava, vegetariánstvo, program New Start atď.
b. Existuje aj širšie chápanie slova životný štýl, ktoré je rozšírené o slová oblečenie, úprava zovňajšku, ozdobovanie atď.
c. Ďalšie chápanie je zamerané na to, čo počúvame, na čo sa pozeráme, čo robíme v sobotu atď. teda hudba, čítanie, televízia, rozhlas, rekreácia, zábava.
d. Existuje však komplexnejší pohľad, ktorý vyjadruje úvodná definícia: životný štýl je charakteristický spôsob správania, konania, myslenia a vyjadrovania. To zahŕňa okrem vymenovaných oblastí aj spôsob uvažovania, morálne postoje, vzťah k okoliu, spôsob komunikácie atď.
Cirkevný poriadok potvrdzuje tento komplexný rozmer slova životný štýl, pretože v časti Zásady kresťanského života vymenováva celú škálu oblastí života veriaceho vrátane duchovného života, vzťahu k okoliu a angažovanosti v spoločenskom živote.
P1: Ešte lepším príkladom je náš 21. vieroučný bod s názvom Kresťanský spôsob života, ktorý medzi princípmi kresťanských noriem na prvom mieste uvádza Život s Kristovým zmýšľaním.
Žiaľ, v praxi nám toto širšie chápanie kresťanského a adventistického životného štýlu uniká a máme tendenciu zamerať sa skôr na jeho vonkajšie viditeľné a merateľné prejavy. Je ľahšie zmerať prístrojom tlak a tuk, než zmerať mieru angažovanosti adventistu v spoločenskom živote, úctu, ktorú prejavuje voči členom svojej rodiny či spoluveriacim. Je ľahšie krokomerom zmerať splnenie dennej normy prejdených krokov, než zmerať čas, ktorý som venoval službe iným či aktivitám, ktoré budujú moju duchovnosť a vzťah k Ježišovi. Je ľahšie zmerať, v ktorom mesiaci tehotenstva je mladé slobodné dievča zo zboru, než spočítať koľko bezsenných nocí prežije manželka člena zboru, ktorý ju fyzicky i psychicky zneužíva a tyranizuje.
Podnet na uvažovanie: Rozšíriť chápanie adventistického životného štýlu na oblasť budovania osobnej duchovnosti, aktívneho vytvárania vzťahov v rodinách i v cirkvi, účinnejšej komunikácie so svetom a angažovanosti v spoločenskom živote.
3. Ako rozumejú pojmu kresťanský životný štýl v iných denomináciách?
Predovšetkým v evanjelikálnych kruhoch sa slovo „životný štýl“ chápe predovšetkým ako dôraz na duchovnú a spoločenskú angažovanosť veriaceho.
Dva príklady za všetky.
1. príklad
Kresťanský časopis Brio Magazin určený predovšetkým pre mladé veriace dievčatá vyhlásil súťaž, v ktorej hodnotil kresťanský životný štýl asi 2000 adeptiek, ktoré tam prihlásili ich kamarátky, alebo blízki. V časopise sa objavil takýto titulok:
Tínedžerka s kresťanským životným štýlom.
„Hľadáme dievča, ktoré je výnimočné,“ povedala Susie Shellenbergerová, redaktorka časopisu Brio Magazine. Hľadáme dievča, ktoré má hlboký, pevný vzťah s Ježišom a stojí za Ježišom.“ (Zdroj: www.briomag.com)
Z uvedených viet vyplýva, že kresťanský životný štýl znamená mať hlboký, pevný vzťah s Ježišom a vyjadrovať to na každom kroku svojimi postojmi.
2. príklad
Škótska cirkev prišla v minulom roku s novou iniciatívou, ktorou chce podporiť, aby jej členovia žili autentický kresťanský životný štýl.
V tlači sa objavila takáto správa:
Nová iniciatíva za prežívanie autentického kresťanského životného štýlu…
Projekt vychádza z biblického textu, v ktorom Ježiš zasľubuje svojim nasledovníkom plný život. Je výzvou pre kresťanov v takých oblastiach života ako je práca, voľný čas, vzťahy, vierouka a sociálna spravodlivosť. Organizátori vyzývajú veriacich, aby v súčasnej spoločnosti žili ako Ježiš, žili s Ježišom a žili pre Ježiša. (Zdroj: www.ten10.org.uk)
Kresťanský životný štýl je podľa uvedenej správy spojený so živým vzťahom k Ježišovi a z toho vyplývajúcich dôsledkov vo všetkých oblastiach života kresťana.
4. Dve pokušenia vyplývajúce z nesprávneho chápania zásad životného štýlu
Jedným z veľkých pokušení náboženstva v dejinách a kultúrach všetkých čias bolo na jednej strane oddeľovanie kultu od života, na druhej strane vládla posadnutosť každým detailom správania a náboženstvo sankcionovalo všetky „nedokonalé“ prejavy životného štýlu.
Pretože ako cirkev nežijeme vo vzduchoprázdne, týka sa pokušenie aj nás.
Zvlášť preto, že niet veľa cirkví, ktoré dávajú svojim veriacim toľko usmernení, príkazov, rád či odporúčaní týkajúcich sa zásad životného štýlu ako ponúka naša cirkev. Treba si však uvedomiť, že zásady životného štýlu nie sú podstatou evanjelia. Praktizovanie určitého spôsobu života nikdy nestvorí nový život. Podstatou evanjelia je spásna milosť Ježiša Krista. Príkazy, zákazy, obmedzenia či sebadisciplína a pevná vôľa nesmú zaujať miesto, ktoré patrí výhradne Kristovi.
To prvé pokušenie je teda v tom, že zásady, predpisy a správanie zatienia osobu Ježiša Krista a jeho milosť pri spasení človeka. Stanú sa buď neznesiteľným bremenom alebo prostriedkom spasenia a povedú k deštruktívnemu legalizmu.
Motiváciou pre dodržiavanie zásad je strach pred Božím trestom alebo strach z toho, čo povedia druhí ľudia.
Druhé pokušenie potom spočíva v tom, že ak zásady nie sú podstatou evanjelia, potom je na osobnom rozhodnutí člena, akým spôsobom života bude žiť. Zabúda sa na to, že evanjelium sa musí dotýkať celého života človeka a že Písmo nás vyzýva, aby naše postoje, aktivity a pohľad boli iné, než postoje, aktivity a pohľad sveta. (1 Ján 2,15-17)
Dôsledky podľahnutia prvému i druhému pokušeniu sú tragické a v našich zboroch sa s nimi stretávame veľmi často.
Podnet na uvažovanie: Ako naplniť a spojiť v našom každodennom živote spomínané dve pravdy: 1. zásady životného štýlu nie sú podstatou evanjelia a 2. evanjelium je výzvou k premene všetkých oblastí života, aby sme sa vyhli uvedeným extrémom.
Táto cesta nebude jednoduchá, pretože sa budeme musieť znovu a znovu pýtať, čomu veríme, kto sme, prečo sme tu. Jednoducho znovu a znovu skúmať rebríček hodnôt, naše záujmy, priority, odovzdanie Ježišovi Kristovi. Kresťanský životný štýl má zmysel iba vtedy, ak vychádza z hlbokej túžby obráteného srdca, ktoré kladie otázku: Pane, čo mám robiť teraz, keď si ma zo svojej milosti zachránil?
5. Životný štýl a svet okolo nás
Ako kresťania a adventisti zisťujeme, že naša viera a hodnoty sú často v rozpore s kultúrou okolitého sveta. Napätiu, ktoré z toho vyplýva, sa nedá uniknúť.
Na jednej strane by sme sa nemali nekriticky unášať kultúrnymi trendmi spoločnosti, ktoré nie sú kompatibilné s našou vierou, na druhej strane môžeme budovaním našej vlastnej adventistickej subkultúry budovať nezmyselné hradby medzi nami a okolitým svetom.
Ako členovia cirkvi s vysokými štandardmi si musíme nevyhnutne klásť otázky: Aký je môj vzťah k ľuďom, ktorí uznávajú iné hodnoty a majú iný životný štýl ako ja? Som k nim kritický? Dívam sa nich zhora? Cítim sa nimi ohrozený? Som schopný rozpoznať aj pozitívne stránky ich životného štýlu? Jednoducho, ako reagujem, keď dôjde k stretu medzi mojim a ich hodnotovým systémom a jeho praktickými dôsledkami?
Nie je ťažké vytvoriť zo zásad obranný val proti okolitému svetu. Dôsledkom však je, že naša izolácia nám bráni naplniť naše poslanie a môže viesť k pýche a exkluzivizmu. Riešením nie je ani odvrhnúť všetky zásady, aby sa nám lepšie komunikovalo so svetom. To je ilúzia.
Dnešný sekulárny človek podvedome túži po usmernení, po príklade, po vymedzených hraniciach, hľadá orientačné body v živote. Ak naše životný štýl skutočne odráža náš vzťah k Bohu, ak ním predstavujeme určité zmysluplné princípy, môže sa stať môj životný štýl pre môjho neveriaceho priateľa veľmi príťažlivým.
Nič však neodpudzuje ľudí okolo nás viac ako spojenie rigorózneho konzervatívneho životného štýlu s duchom povýšenectva, kritiky a odsudzovania. To je smrtiaca kombinácia.
Podnet na uvažovanie: Napĺňať v živote cirkvi princíp tzv. ústretového konzervativizmu – t.z. byť radikálny a konzervatívny k sebe a ústretový, tolerantný a s milujúcim vzťahom k ľuďom žijúcim okolo nás.
6. Životný štýl a cirkev
Asi najbolestivejšia oblasť života v cirkvi. Otázky spojené so zásadami adventistického životného štýlu nás ako cirkev asi najviac rozdeľujú a stávajú sa predmetom horúcich a emocionálnych diskusií. Dovoľte mi uviesť niekoľko oblastí vzťahu životný štýl a cirkev.
- Zásady by nemali byť zdrojom našej identity. Ak to platí, potom to, že o nich chce niekto diskutovať a pýta sa na ich zmysel, je pre niektorých ohrozujúce. Cítia potrebu jasne sa postaviť na obranu cirkvi, ale v skutočnosti podvedome obraňujú vlastný pseudomodel náboženstva a viery. Životný štýl nie je v prvom rade identifikačný znak na odlíšenie dobrých veriacich od tých zlých, ale mal by odrážať, že sme Božie deti, ktoré prežili odpustenie hriechov a Božiu milosť a je to na nás vidno.
- Čím viac budeme ako cirkev hovoriť o životnom štýle, tým viac musíme pripomínať teológiu ospravedlnenia z viery a obrátenia. Mali by sme kázať a učiť o podstate nášho života s Bohom, o tom, čo je základom „chodenia s Kristom“.
- Neexistuje jednotný uniformovaný životný štýl – pretože každý z nás má inú skúsenosť s Bohom, každého z nás vedie Pán Boh inak, Duch Svätý ukazuje každému z nás iným spôsobom na oblasti, ktoré treba zmeniť.
- Životný štýl nemožno zmeniť príkazmi či hrozbou trestu – dlhodobý účinok má len zmena, ktorá vyplýva z vedomia môjho hriechu v určitej oblasti života a Božej milostivej moci zmeniť to. Zmena vyvolaná strachom či inými pohnútkami má len krátkodobý účinok.
- Vytváranie zásad životného štýlu je ustavičný proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a toleranciu. Najmä u mladých ľudí by malo byť naším cieľom viesť ich k skutočnému obráteniu, nielen k tomu, aby si osvojili určité zásady a životný štýl. Až v kontexte obrátenia a odovzdania pochopia význam určitých zásad životného štýlu. Platí to najmä pre deti vyrastajúce v adventistických rodinách.
Jon Paulien napísal: V mnohých dnešných adventistických rodinách máme starých rodičov, ktorí verili v adventizmus a praktizovali adventistický životný štýl. Ich deti buď verili bez praktizovania alebo dodržiavali zásady bez jasného pochopenia, čo to znamená a ich vnuci už odmietajú vieru i adventistický životný štýl. (Jon Paulien, Present Truth in the Real World, Pacific Press, 1994, s. 113.114)
- Noví členovia potrebujú pomoc pri praktickom vytváraní zásad životného štýlu. Nikto to nemá jasne dané a potrebuje pomoc a pochopenie celého zboru či cirkvi.
Jan Paulsen: Učme našich členov byť miernejšími v názoroch na ďalšie kultúry a chute – v hudbe a obliekaní, a možno aj v stravovaní. Rozmanitosť je realitou života.. (Adventist Review, október 2002, s. 35)
7. Ježiš a Ján Krstiteľ – príklad súžitia dvoch rozdielnych chápaní životného štýlu.
a. spôsob života
Ján – žije na púšti, samotár. Bol askétom. Obliekal si zvláštne oblečenie z ťavej kože. Jedol zvláštnu stravu – kobylky a poľný med. Žil oddelene od sveta, podobne ako esejci.
Ježiš – žil v normálnej spoločnosti. Pracoval u otca v dielni. Obliekal sa ako ostatní ľudia, navštevoval miestnu synagógu a žil ako bežný občan spoločnosti.
b. služba
Ján – pomenuje hriech priamo, nekompromisný, v kázaniach spomína pekelný oheň, posolstvo adresoval „veriacim“, ktorých viedol k vyššiemu stupňu posvätenia. Ľudia prichádzali za ním.
Ježiš – Ježiš akoby hľadal viac stratené ovce z domu Izraelského. Pokladali ho za netradičného, nekonvenčného. Spochybňoval niektoré zo židovských tradícií, čo poburovalo náboženských predstaviteľov. Bol spoločenský, stretával sa s hriešnikmi. Vychádzal za ľuďmi, vyhľadával ich.
c. ako sa na seba pozerali
Ján na Ježiša – nikdy nekritizoval, nežiarlil. Keď počul o Ježišových úspechoch, povedal: On musí rásť a ja sa umenšovať. Mohol povedať, že Ježiš chodí na miesta, kam by slušný veriaci nikdy nešiel, nenazýva hriech pravým menom…
Ježiš na Jána – mohol napadnúť jeho zastaralé metódy, taktiku vyvolávania strachu, extrémne konzervatívny životný štýl, vyvolávanie pocitov viny, neschopnosť získavať si priateľov… Ježiš však povedal: „Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší ako Ján Krstiteľ.“
Podnet na uvažovanie
- rozdiely v životnom štýle i spôsobe služby nevnímali ako hrozbu, ale ako prostriedok na oslovenie odlišných spoločenských skupín ľudí
- neexistuje jeden typ kazateľa, životného štýlu či evanjelizácie – všetko by malo slúžiť tomu, aby naša služba priniesla čo najväčší efekt
8. Dedičstvo otcov a dnešná cirkev
Pokiaľ ide o formulovanie zásad kresťanského životného štýlu v minulosti, nemôžeme byť od neho úplne závislí. Naši otcovia neboli neomylní. Nič nie je nemenné a sväté len preto, že to dodržiaval niekto pred nami. Najjednoduchšie je bez veľkého premýšľania prijať ich prax, vzory a rozhodnutia. Je to však nezodpovedné.
Na druhej strane odpísať našich otcov a odvrhnúť všetko, čo sa s nimi spájalo je znehodnotením a popretím Božieho vedenia v ich živote.
Prial by som si, aby mladá generácia adventistov zápasila s otázkou: Čo to znamená byť adventistom? s takou úprimnosťou, s takou nekompromisnosťou postaviť za to, čo je biblické, s takou túžbou naplniť v živote slová: Takto hovorí Pán, ako oni.
Potrebujeme sa od nich učiť modlitebnému úsiliu, úprimnému hľadaniu a ochote žiť Ježišovu pravdu zo všetkými jej dôsledkami.
Každá generácia si však musí klásť vlastné otázky a hľadať vlastné odpovede.
Ak si generácia starých otcov kládla otázku: je to pravda?, ich deti sa už pýtali: Je v tom láska? Dnes sa ich vnuci už pýtajú: Funguje to? Hľadajú oboje: pravdu aj lásku. Ale predovšetkým chcú vidieť a vedieť, že to funguje.
Dovoľme im tieto otázky klásť. Pomôže to im aj nám.
9. Jeden príklad za všetky – sobota
Sobota ako jeden z našich hlavných vieroučných aj identifikačných znakov sa stáva oblasťou nášho praktického kresťanského života, ktorá nás spája, ale aj vnáša do našich radov určité napätie.
EGW zhrnula to, čím by mala byť sobota pre Boží ľud týmito slovami: „Boh ustanovil sobotu, aby sa stala požehnaním, nie bremenom. Zachovávanie soboty je pre dobro človeka, nie na jeho ujmu. Bola stvorená, aby bol šťastnejší, nie aby spôsobovala jeho utrpenie. Zachovávanie soboty nespočíva v prvom rade v pedantnom dodržiavaní určitých formalít a vo vyhýbaní sa určitým záľubám. Premýšľať o nej v tomto svetle znamená úplne pominúť pravého ducha a zmysel zachovávania soboty a snažiť sa o ospravedlnenie založené na skutkoch. (5BC 588)
Podľa týchto slov EGW sú dva prístupy k sväteniu soboty. Jeden sa zameriava na to, akých aktivít sa zrieknuť, aby sme nerozhnevali Boha, druhý sa zameriava skôr na výhody, ktoré získavame svätením soboty a na to, o čo prichádzame, ak ju nesvätíme správne.
Žijeme v pokušení vytvoriť jasné pravidlá svätenia soboty. Aj keď pravidlá majú isté výhody (pocit jednoty, pocit bezpečnosti, definujú rozdiel medzi sobotou a ostatnými dňami), existujú prinajmenšom dve nesporné nevýhody vytvárania sobotných pravidiel. Prvým problémom je ustavičná tendencia zvyšovať počet pravidiel. Život nás však učí, že niekedy je nevyhnutné urobiť výnimku. Čiže k pravidlám pridávame výnimky, ktoré potrebujú ďalšie výnimky a nastáva nekonečný bludný kruh.
Druhým problémom je, že takto sa nevyhnutne vytvára duch kriticizmu. Keď sa vytvoria pravidlá, je ťažké nebyť sudcom tých, ktorí ich porušujú.
Ak je Ježiš Pánom soboty, potom jej zachovávanie bez odovzdania Ježišovi nemôže byť účinné, aj keby sa dodržali všetky písané i nepísané pravidlá do bodky. Podstatou soboty je Ježiš vo vzťahu k ľudskej bytosti. Ak sme nenašli pokoj v Kristovi, ktorý vyplýva z istoty spasenia, ktoré nám ponúka vo svojej milosti, nenájdeme ho ani v jeho dare svätého času.
10. Záver
Spôsob nášho života vždy odráža hĺbku nášho odovzdania Kristovi. Z toho zákonite vyplýva, že pri uvažovaní o jeho smerovaní nedôjdeme vždy k rovnakým záverom. Platí to aj o smerovaní zboru a cirkvi. V tejto oblasti musí existovať určitá tolerancia a sloboda. To však vôbec neznamená, že je všetko dovolené. Spoločenstvo musí mať určité mantinely, ktoré sú definované určitými prikázaniami, odporúčaniami, smernicami či ideálmi. V rámci týchto mantinelov je však dostatok miesta na rozmanitosť pohľadov. Nebojme sa prežívať túto mnohotvárnosť, pretože nám to pomáha rásť v milosti a milovať jeden druhého.
Spoločenstvo, ktoré sa riadi Ježišovými princípmi, bude vždy uvažovať a diskutovať o význame a aktualizácii toho, čomu verí. Ak bude Ježiš v strede nášho života, ak bude Ježiš stredobodom života našej cirkvi, potom to ochráni a aktualizuje naše postoje v oblasti životného štýlu aj zachovávania soboty viac, než akékoľvek množstvo pravidiel.