„A nezabudni poďakovať“
Slová, ktoré som ako chlapec počul od svojich rodičov veľmi často. Už či som šiel susedke vrátiť prášok do pečiva alebo som čakal na narodeninové darčeky, mal som si uvedomiť, že nič na tomto svete nie je samozrejmosť. Vážiť si, že za každým slovom, skutkom či gestom dobrej vôle, ktoré prijímam, sa skrýva nezaslúžená láskavosť. Mojou odpoveďou má byť pocit, slovo či skutok vďačnosti.
Vďačnosť môže dokonca slúžiť ako vonkajší prejav nášho spôsobu uvažovania. Elie Wiesel, laureát Nobelovej ceny za literatúru, napísal: „Keď človek v sebe nemá vedomie vďačnosti, v jeho ľudskej podstate niečo chýba. Ako ľudia môžeme byť dokonca definovaní naším postojom k vďačnosti.“
Zdá sa však, že v realite všedných dní sa pocit vďačnosti vytráca. Čím viac ako rodičia obklopujeme naše deti najnovšími vymoženosťami doby, tým menej si to vážia. Čím lepšie sa máme, tým viac stúpajú naše nároky a vytráca sa vedomie vďačnosti.
Jednou z charakteristík mravne skazenej generácie, ktoré uvádza apoštol Pavel vo svojom 2. liste Timoteovi je aj nevďačnosť. „Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rodičom neposlušní, nevďační…“ (2 Tim 3,2)
Istý anonymný autor napísal niekoľko riadkov, ktoré môžu viesť k zamysleniu nad potrebou vďačnosti v našom každodennom živote.
„Buď vďačný, aj keď nemáš všetko, po čom túžiš. Keby si to všetko mal, tešil by si sa ešte na niečo?
Buď vďačný, keď všetko nevieš. Dostávaš tým príležitosť naučiť sa vždy niečo nové.
Buď vďačný aj za zlé časy, počas nich vnútorne rastie a dozrievaš.
Buď vďačný za svoje obmedzenie a limity, pretože ti dávajú príležitosť na zlepšenie.
Buď vďačný za každý nový problém, pretože to posilní tvoj charakter.
Buď vďačný, keď si unavený a vyčerpaný, pretože to znamená, že si urobil niečo, čo stálo za to.
Je ľahké byť vďačný za dobré veci. Vnútorné naplnenie prichádza vtedy, keď sme vďační aj za neúspechy a prehry.
Vďačnosť môže obrátiť to, čo je negatívne na pozitívne. Nájdi spôsob, ako byť vďačný aj za nezdary a ony sa môžu stať pre teba požehnaním.“
Prelom roka, pred ktorým stojíme, je príležitosťou k obnoveniu našej vďačnosti. Tej každodennej, na úrovni medziľudských vzťahov v našich rodinách, na pracoviskách, ktorá pomáha, aby ľudia v našom okolí cítili, že si ich vážime za každý prejav ich láskavosti.
Ale aj vďačnosti, ktorá presahuje hranice našej každodennosti a upiera sa na to, čo nás presahuje. Poďakovanie za každý deň, ktorý sme z Božej milosti mohli v tomto roku prežiť. Vďačnosť, že je tu Boh, ktorý pre nás vykonal niečo, čo si zaslúži to najvyššie ocenenie.
„Ďakujte Bohu, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky.“ (Ž 136,1)
Ani ty nezabudni poďakovať…