Podľahol som sviatočnej nálade, zvedavosti i nenaplnenej chlapčenskej túžbe a v piatok večer som sa vybral s celou rodinou pozrieť si zblízka tradičný pražský ohňostroj. Na nábrežie prúdili tisíce ľudí, aby videli fascinujúcu farebnú nádheru, ktorá sa sekundu po sekunde menila na fantastické obrazce a tvary, sprevádzané nemenej úžasnou hudbou. Keď som obdivne vzhliadal k oblohe, prebleskol mi v mysli obraz, ktorý občas vidíme na obrázkoch názorne opisujúcich očakávanie druhého príchodu. Zhromaždení ľudia, ktorí svoje zraky upierajú na oblohu odkiaľ prichádza v oblakoch Ježiš. Napriek tomu, že realita nemala nič spoločné s mojou spirituálnou vidinou, pýtal som sa, prečo ľudí tak priťahuje ohňostroj. Možno to súvisí s tým, že ľudstvo malo vždy rešpekt pred všetkými prírodnými úkazmi, ktoré sa odohrávali na oblohe. Nemohli ich ovplyvniť, nerozumeli im, báli sa ich, prikladali im nadprirodzený pôvod, mysleli si, že sú prejavom hnevu alebo priazne bohov. Dnes sa ich nebojíme v takej miere ako kedysi. Máme samozrejme rešpekt z oblohy posiatej bleskami, ale vieme si to vysvetliť. Možno aj preto máme radi ohňostroj. Prírodné úkazy nahrádzame vlastným majstrovstvom postavenom na najmodernejších technológiách a vymoženostiach techniky. Sami kreslíme na oblohu motívy, ktoré potom obdivujeme. Zbavujú nás strachu z neznáma a nekonečnosti oblohy. Ukazujú, že nebo sa môže stať predmetom nášho obdivu, že ním môžeme byť fascinovaní, aj keď je všade naokolo tma.
Ohňostroj nad Prahou bol pre mňa skutočným zážitkom. Predovšetkým estetickým… Hoci nechcem robiť násilné analógie medzi ohňostrojom a znameniami druhého príchodu, ktoré budú viditeľné na oblohe, mňa zaujalo aj to, ako desaťtisíce Pražanov dokázalo sledovať žiariace nebo bez pohnutia, len s občasnými výkrikmi obdivu… Stále sa neviem zbaviť toho úžasného pocitu, že som s takým obrovským množstvom ľudí sledoval niečo, čo sa odohrávalo na nebi…