Mat 5,43-48

Milujte svojich nepriateľov… Ježišov radikálny program pre život jeho nasledovníka zameraný na oblasť medziľudských vzťahov nemohol obsahovať ťažšiu požiadavku. Láska a nepriateľ idú dokopy ako oheň a voda, cukor a soľ, svetlo a tma. Nezlučiteľné, priamo odporujúce si pojmy. Zdanlivo. Ak by ju nebolo možné naplniť, Ježiš by ju nikdy nevyslovil. To, že s tým mám problém ja, ešte neznamená, že je to nemožné a nedá sa to v živote uskutočniť.

Ako zadefinovať nepriateľa? Ako niekoho, kto mi nepraje a som mu ľahostajný? Je to človek, ktorému nie som sympatický? Niekto, kto mi ubližuje, škodí, zneužíva ma? Kto spôsobuje, že v noci nespím od bolesti, ktorá sa hromadí v mojej duši? Je to nepriateľ politický, náboženský, osobný? Ide o kolektívneho nepriateľa, spoločnosť, jedinca? Dôležitejšie asi je, že ja ako Kristov nasledovník by som sa nemal vedome stať nikomu nepriateľom. A ak ma niekto za nepriateľa považuje – čomu sa často nedá zabrániť – mal by som vyvinúť úsilie na zmierenie, na rozbitie či rozptýlenie tejto predstavy. Ak má niekto nemá rád, napriek tomu, že ja ho svojím správaním, slovami i postojmi uisťujem, že nie je mojím nepriateľom, potom to je môj skutočný nepriateľ. Nie preto, že ho za neho považujem ja, ale preto, že nepriateľstvo ku mne potvrdil on sám.

Strpieť zlo je jedna cesta ako sa vysporiadať s nepriateľstvom druhého. Už to si vyžaduje poriadnu dávku „svätosti“. Nevrátiť ranu, urážku, krivé obvinenie. Neodplácať sa zlým za zlé. Je to biblické a správne.  Aj apoštol Pavol hovorí o láske veľmi konkrétne. V liste Korinťanom 13. kapitole ju definuje štvorakým spôsobom – adjektívami, ktoré vyjadrujú, čo láska je  (2 prídavné mená – trpezlivá, dobrotivá), a čo nie je (2 prídavné mená – nie je neslušná, nie je sebecká), slovesami, ktoré vyjadrujú, čo láska koná (5 slovies – teší sa s pravdou, všetko znáša, všetkému verí, všetkému sa nádeje, všetko pretrpí) a čo nekoná (6 slovies – nezávidí, nevypína sa, nenadýma sa, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti). Dôležité je, že slovies je viac ako prídavných mien.  Lásku Pavol definuje ako činnosť – aktívnu (čo koná) aj pasívnu (čo nekoná). Ježiš použije ešte konkrétnejšiu definíciu lásky ako Pavol. Ide ešte o krok ďalej. Lásku definuje nielen ako pasívny postoj k nepriateľovým útokom, ale ako aktívnu činnosť toho, komu sa ubližuje. Stačia mu na to tri slovesá – dobrorečte, čiňte dobre a modlite sa. Sú až mrazivo konkrétne a zaznievajú ako príkaz. Pavlovská definícia v duchu 1. Kor 13 by znela – láska dobrorečí, činí dobre a modlí sa. Ježiš povie – dobroreč a čiň dobre nepriateľovi a modli sa za nepriateľa. Akého? Ježiš ich bližšie opisuje ako tých, ktorí „vás preklínajú“, „vás nenávidia“, utláčajú a prenasledujú. Dôvody bližšie nespomína, ale na základe Mat 5,11 sa domnievam, že súvisia s nasledovaním Krista.

Ak sa najbližšie vynorí vedľa teba tvoj nepriateľ a bude ťa preklínať, nenávidieť, utláčať a prenasledovať, skús si urobiť test lásky postavený na týchto troch slovesách.  Podľa Kristových slov (5,45a) odhalí aj to, akých synov a dcéry má náš nebeský Otec.

Napsat komentář

Vaše e-mailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *