Tradičné „sviečkové“ kazateľské zhromaždenie Českého združenia bolo výbornou príležitosťou na stretnutie s českými kazateľmi a evanjelistami a na vzájomné duchovné i spoločenské zdieľanie. Oslavné piesne striedali svedectvá kazateľov vyjadrujúce vďačnosť za to, akým spôsobom Pán Boh viedol ich osobne, ich zbory i cirkev v uplynulom období. Rozprávali sa skúsenosti, pri ktorých sa rečníkom zachvel hlas, ale aj tie, ktoré vyvolávali na tvárach úsmev. Odpoludňajšia časť bola viac pracovná a zazneli v nej stručné informácie z niektorých oddelení ČS. Osobne som vyjadril vďačnosť za to, že sme sa ako rodina mohli vysporiadať so všetkými náročnými zmenami v minulom roku a za cirkev, ktorú môžem bližšie spoznávať viac ako kedykoľvek predtým. Potešilo ma aj to, že do kazateľského zboru pribudli ďalší dvaja študenti TS, ktorých som učil a prežil s nimi na seminári pár rokov.
V programe kazateľského sa pri bode programu s názvom Informace z unie objavila poznámka: pokud budou bratří přítomni, možnost dotazů. Som rád, že sme rozptýlili všetky obavy o našu prítomnosť (boli so mnou aj moji obidvaja kolegovia) a radi sme s bratmi a sestrami z ČS strávili svoj čas. Zdá sa, že boli našou prítomnosťou takí unesení, že nám nepoložili ani jednu otázku, hoci, ako to avizoval program, tá možnosť tu bola. Vážne, bol to pekne prežitý deň…
(Za fotografie ďakujem Jiřímu Součkovi)
