Známy Izaiášov text, na ktorý sa v Novom zákone odvolávajú evanjelisti aj apoštol Pavel. (Mat 8,17; Mar 9,12; Rim 10,16) Postavu, ktorej utrpenie tu prorok opisuje, stotožňujú evanjelisti s Ježišom Kristom. V niektorých Bibliách je celá stať nadpísaná ako Pieseň o trpiacom služobníkovi. Možno ešte výstižnejšie v určitom zmysle by bolo nazvať ju Piesňou o zranenom uzdravovateľovi. Verš 3 opisuje, že je odmietnutý, opovrhnutý a opustený ľuďmi. Opísané odmietavé postoje vyvolávajú v človeku hlboké vnútorné zranenia, ktoré sú nezmazateľne vryté do jeho duše. Emocionálne zranenia spôsobené nedostatkom prijatia a lásky poznamenávajú človeka na celý život. Služobník, o ktorom píše Izaiáš, sa však nesťažuje, nevracia spôsobené zranenia ani nimi nemáva nad hlavou, neuťahuje sa do samoty, neuniká do iluzórneho sveta fantázie, nemstí sa. Verš 4 naopak ukazuje, že napriek zraneniam berie na seba bremeno nemoci a bolestí iných. Zranený uzdravovateľ. To je charakteristika tohto Božieho služobníka.
Videl som v živote veľa zranených ľudí a sám som prežil mnoho sklamaní a odmietnutí. Najčastejšou reakciou bol útek alebo útok. Hospodinov služobník neuteká ani neútočí. Odpúšťa a lieči zranenia iných. Uľavuje od bolesti a prináša záchranu. Uzdravuje. „Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia.“ (v. 5) Jazva, ktorá uzdravuje. Ťažko pochopiteľné. Moja jazva bolí a navždy pripomína moje zranenie. Ježišova jazva uzdravuje. Ježišovo zranenie sa mení na moje požehnanie. Chcel by som sa v tomto Ježišovi aspoň trochu podobať…