Táto biblická pasáž hovorí o stretnutí dvoch obyčajných ľudí s Ježišom a o tom, ako to ovplyvnilo ich život.
Všetko sa začalo tým, že Ján Krstiteľ pochopil, že muž, na ktorého sa zahľadel, je viac než tesár z Nazareta. Vyjadril to slovami: Ajhľa, Baránok Boží. V starozákonnej bohoslužbe bol obetný baránok symbolom odpustenia hriechov, ale aj symbolom zmeny života a nového začiatku. Môže zmeniť náš život, dať nám novú perspektívu a zmysel života i šancu začať vždy odznova.
V našom príbehu sa Ježiš dvoch prostých rybárov, ktorí ho zďaleka nesmelo nasledovali, opýtal: „Čo hľadáte?“
A oni odpovedajú: „Majster, kde bývaš?“ Neuspokojili sa s tým, čo im o Kristovi povedal niekto iný. Chceli sa presvedčiť, či je to pravda. „Majster, kde bývaš? Chceme sa s tebou bližšie zoznámiť a stretnúť sa s tebou v tvojom dome.“
Jánove slová: Ajhľa, Baránok Boží, sú svedectvom o tom, kto je Kristus. Vyhlásením, že neprišiel na túto zem žiť pre seba. Iba o tom vedieť by bolo málo. Je dôležité spraviť vlastný krok a položiť otázku: „Majster, kde bývaš? Ja ťa potrebujem. Mne nestačí vedieť, že si žil, ja sa chcem s tebou stretnúť.“
„Poďte a viďte, pozývam vás k sebe,“ takto odpovedá Majster na otázku Jánových učeníkov. Je to jednoduché a srdečné pozvanie do jeho príbytku. Prostým ľuďom otvára dvere svojho domu. Nič pred nimi netají a nemá vypísané úradné hodiny. Jeho dom nestrážia ozbrojení muži.
„Poďte a viďte“ – pozýva Kristus – „poďte sa presvedčiť, či je pravda to, čo o mne povedal váš učiteľ.“
A oni jeden po druhom vchádzajú dovnútra a všímajú si, ako sa ich hostiteľ správa, ako pre nich prestiera stôl, ako ich nabáda, aby si zajedli. Začínajú mu dávať otázky. Obyčajné a zvedavé. Odpovede sú však ohromujúce. Takto rozprávať ešte nikoho nepočuli. Diskusia je taká zaujímavá, že ani nezbadali, ako rýchlo uteká čas. Písmo hovorí, že strávili spolu jeden celý deň.
Medzi nimi a Ježišom sa vytvorilo spoločnestvo dôvery na základe vzájomného poznania a spoločne stráveného času.
Stretnúť sa s Ježišom znamená nielen prijať ho ako hosťa, otvoriť dvere na ktoré klope, ale tiež prijať pozvanie na návštevu k nemu – POĎTE A VIĎTE.
Pred svojou návštevou nemuseli splniť žiadne podmienky. Nemuseli sa ohlásiť, byť elegantne oblečení, rozprávať na teologickej úrovni a nemuseli sa ani ničoho zriekať.
Pán Ježiš ich jednoducho pozval takých, akí boli: Poďte a viďte.
Obyčajné stretnutie – obyčajný rozhovor. Ani náznak tajomnosti, mystiky, oficialít.
Som presvedčený, že máme podobné otázky, aké mali ľudia vtedy. Aj nás zaujíma ako sme vznikli, aký zmysel má naše bytie, ako riešiť narušené vzťahy, ako sa vyrovnať s utrpením a bolesťou, čo sa s nami stane po smrti atď. A aj odpovede, ktoré ponúka Kristus ostali tie isté. Sú stále rovnako aktuálne a ohromujúce.
Od prvej po poslednú stránku Svätého Písma nám Ježiš odpovedá na naše otázky. Tam sa s ním môžeme dennodenne stretávať. Tam sa nám dáva poznať. Nie, Ježiš nepatrí do minulosti. Náš život môže zmeniť len stretnutie a spoločenstvo s ním.
Boží Syn Ježiš Kristus vo svojom pozemskom živote dokonale predstavil charakter svojho nebeského Otca. Ježišov spôsob komunikácie prezrádza, že Pán Boh nás prijíma takých, akí sme. On sa nám dáva poznať.
Ježiš je mi blízky aj po dvoch tisíckach rokov. Nepatrí do minulosti.