V Olomouci som ešte nebol, preto som tam cestoval s očakávaním, aké asi bude zloženie „študentského“ osadenstva. Bol so príjemne prekvapený milým prijatím a olivovo-zelená farba rekonštruovaného zboru dodávala mojej duši pokoj. Pred kázaním ma moderátori vyspovedali a na úplný záver som musel ešte zodpovedať pár otázok z pléna. Musel som prezradiť meno prvej detskej lásky, kedy a či vôbec pravidelne raňajkujem, či sa budem učiť po česky, v čom spočíva moja práca, čím udržiavam svoju spiritualitu a či som niekedy prežíval krízu viery. Ja som sa zase zamýšľal nad otázkami našej kresťanskej identity. A aby moje kázanie malo vhodný metodický úvod, medzi prítomnými prebehol test na určovanie identity osôb na základe identikitov stiahnutých z internetu. Ukázalo sa, že prvý dojem môže niekdy poriadne zmiasť.
Zaspievali sme niekoľko oslavných piesní a bolo vidno, že mladých ľudí v Olomouci to baví byť spolu. V družnej debate a pri čučoriedkových koláčoch sme pokračovali aj po skončení oficiálnej časti, až kým som si nespomenul, že ma čaká ešte trojhodinová cesta do Prahy.
Ešte raz vďaka Tomášovi Harastejovi za pozvanie a organizátorom za pekne pripravený večer.
Ak si chcete pozrieť bližšie ich aktivity, kliknite na http://www.inriroad-olomouc.cz/.