„Ocko, môžem ísť na chvíľku do postele k Benymu? Sľubujem, že sa nebudeme smiať a hneď zaspíme,“ sľuboval môj syn Martin keď bol menší večer pred spaním.
Dvaja malí synčekovia nás rodičov chceli presvedčiť, že dokážu byť večer vedľa seba ticho…
A to je len jeden z ich sľubov, na ktorý som si práve spomenul.
Oceňujem dobré úmysly svojich detí. Ich detské sebavedomie však ďaleko presahovalo schopnosť uskutočniť či splniť ich predsavzatia. Nepochopili ešte, z akého krehkého materiálu sú utvorené.
Takáto sebaistota však nie je nič nezvyčajné ani medzi nami dospelými. Pred mnohými rokmi na púšti Sínaj obrovský dav práve oslobodených otrokov zhromaždil svoju kolektívnu kapacitu a sľúbil svojmu nebeskému Otcovi: „Všetko, čo povedal Hospodin, budeme konať a budeme poslúchať.“ (2 Moj 24,7)
Ich Otec však vedel, ako to dopadne. Poznal ich. Vedel, že sú len prach. Nikdy im neprikázal čosi „robiť“. Mali len pozorne počúvať jeho hlas a držať sa sľubov, ktoré im dal ON.
Možno, keby trošku dlhšie uvažovali nad Božím skutkom oslobodenia z Egypta, ich tvrdé srdcia by zmäkli. Namiesto sebaistoty by prišlo ocenenie Božieho diela a duchovné odovzdanie by nasledovalo prirodzene. Ellen Whiteová v komentári k tejto udalosti napísala: „Ľud si neuvedomoval svoju hriešnosť… zmluvu s Bohom však uzavreli. Už o niekoľko týždňov sa však zmluve s Bohom spreneverili a klaňali sa rytine.“ (PP 274)
Niekedy sa snažíme s Bohom vyjednávať. Sadáme si s ním za rokovací stôl ako rovnocenní obchodní partneri. Zabúdame však, že kto prichádza k Bohu, nemá nič a nie je nič a že Boh má všetko a je všetko.
Naša duchaplnosť, múdrosť, úsilie nemajú cenu. Kristus je všetko, má všetko a dáva všetko.
Tieto myšlienky mi prichádzali na myseľ pri premýšľaní o Desatore. Skúsme si Božie prikázania prečítať ako zasľúbenia či sľuby, ktoré nám Boh ponúka pre naše dobro.
„Ocko, môžem si obliecť veci do zboru už teraz? Sľubujem, že si ich pri raňajkách nezašpiním.“ Moja skúsenosť s deťmi mi však hovorí niečo úplne iné.
Podobne aj biblické dejiny dokazujú, že Boží ľud poruší svoje sľuby vyrieknuté aj s tým najlepším úmyslom. Dajme preto radšej prednosť oceneniu Božích sľubov (aj tých zapísaných v Desatore), než vyrieknutiu vlastných.