Desatoro –
má dnes ešte význam?
Pravda je, že v mene zákona sa dialo mnoho nespravodlivosti: zneužívanie slabších, vykorisťovanie či sväté vojny. Mnohí veriaci aj dnes pokladajú Desatoro za predmet vyjednávania vo vzťahu k nebu. Prečo je Boh taký prísny? Prečo od nás nežiada niečo ľahšie? Prikázania sú však oveľa viac než kódex zákazov či odporúčaní, ktoré možno prijať alebo jednoducho ignorovať. Desatoro je náčrtom života, ktorý Boh chce, aby sme žili.
Pán Boh vytvoril pravidlá, pretože nás stvoril. Ako výrobca poskytuje ku každému výrobku návod na použitie, podobne aj Boh vie – lepšie než ktokoľvek iný – aký druh správania a vzťahu zaručí naše najlepšie „fungovanie“. Napriek tomu, že mnohí vykresľujú kresťanstvo ako náboženstvo, ktoré potláča radosť a obmedzuje slobodu, Boh chce, aby sme žili naplnený život.
Pretože ako ľudské bytosti nežijeme v izolácii, ale vždy vo vzťahu k iným, aj Desatoro je vo svojej podstate o vzťahoch. Prvé štyri prikázania opisujú ideál vzťahu, aký by sme mali mať k Bohu, nášmu Stvoriteľovi, zvyšných šesť sa dotýka ideálu vzťahu k našim blížnym. Aby sme mohli žiť šťastný a naplnený život, sú oba vzťahy nevyhnutné.
NAJDÔLEŽITEJŠÍ PRINCÍP – LÁSKA
Ježiš zhrnul desať Božích prikázaní do týchto slov: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou i celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto prikázaniach spočíva celý Zákon aj Proroci.“ (Matúš 22,37-40)
Všetky prikázania teda hovoria o tom, ako napĺňať tieto dva rozmery Desatora – „milovať Boha“ z celého srdca a „milovať blížneho“ ako samého seba.
MILOVAŤ BOHA…
1. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa.
Ak nepoznáme Boha, toto prikázanie môže znieť autoritársky. Prečo je také dôležité, aby bol Boh v našom živote na prvom mieste? Sme súčasťou vesmíru, ktorý vytvoril a udržiava Boh – Stvoriteľ. Dôvod, prečo má byť Boh najvyššou prioritou, je jednoduchý: nič iné nefunguje. Ak dáme na prvé miesto seba, výsledkom je, že skončíme vo väzení vlastného sebectva. Ak na trón srdca posadíme iného človeka, skončíme zranení. Každý človek, bez ohľadu na to, aký je dobrý a láskavý, nás napokon sklame. Ak uprednostníme v živote materiálne veci, ako je bohatstvo, alebo čokoľvek iné získa status „boha“, výsledok je podobný – nespokojnosť a sklamanie.
Aby sme žili naplnený život, potrebu¬jeme mať vzťah k Bohu. Je to vzťah, ktorý existuje len vtedy, ak máme správne usporiadané životné hodnoty.
2. Neurobíš si modlu… Nebudeš sa im klaňať, ani im slúžiť.
Druhé prikázanie je rozšírením prvého. Boh je na prvom mieste, nebudeš sa klaňať nikomu a ničomu inému. Prikázanie je varovaním. Hoci Boh dal ľudským bytostiam tvorivé a umelecké schopnosti, dielo našich rúk by sme nikdy nemali postaviť nad Boha. Nie je nič zlé na tom, ak sa prostredníctvom príbehov, hudby či umenia pokúšame priblížiť Boha. Mali by sme však pamätať, že živý a reálny Boh presahuje akékoľvek ľudské predstavy. Je väčší než čokoľvek, čo dokážeme vytvoriť.
3. Nezneužiješ meno Hospodina, svojho Boha.
Tretie prikázanie hovorí o identite. Poznaj, kto je Boh a kto si ty. Ži, rozprávaj a správaj sa tak, aby si jeho menu robil česť, nie hanbu.
4. Pamätaj na deň sobotného odpočinku, aby si ho svätil.
Boh stvoril naše telo i myseľ, preto vie, že nemôžu fungovať bez odpočinku. Tak ako oddelil noc, aby sme si odpočinuli po každodennej práci, oddelil na odpočinok aj jeden celý deň zo siedmich dní týždňa. Akoby nám hovoril: Túžim sa s tebou stretávať každý deň, ale jeden deň v týždni chcem mať s tebou zvláštne spoločenstvo.
V našom uponáhľanom svete, kde mnohí nemajú čas sa ani v pokoji najesť, je sobota jedným z najvzácnejších a zároveň najviac nedocenených Božích darov.