Sobotňajšie odpoludňajšie stretnutie s kadečkármi zboru na Vinohradoch bolo pre našu rodinu prvým zoznamovacím večerom s našimi najbližšími susedmi. Pravda je, že bolo nespravodlivo jednostranné, lebo hlavné slovo sme mali my Pavlíkovci, ale scenár večera sme nepripravovali, len sme sa mu poslušne podriadili. Dve hodiny otázok a odpovedí ubehlo veľmi rýchlo, zahrali sme si pár duchovných piesní a sme vďační za to, že nás prítomní nielen pozorne počúvali, ale mali silu klásť ešte otázky. Škoda len, že som sa hneď po stretnutí musel ponáhľať na Sázavu odviezť manželku na víkendovú diaľkovú konzultáciu, takže som ani nemal čas ochutnať pripravené dobroty. Som vďačný zboru Vinohrady sa pekne pripravený večer, ich záujem o naše vzájomné spoznávanie. Včera ma podľa ich slov spoznávali ako Mikuláša Pavlík – svojho suseda. Čaká ma vraj ešte ďalšie stretnutie – kde budú chcieť vedieť niečo viac o mojej práci predsedu. Teším sa na to a dúfam, že to posilní naše vzájomné susedské vzťahy.
