Chceš byť zdravý? Otázka, ktorú Ježiš položil chorému mužovi pri jazere Bethezda sa na prvý pohľad zdá zbytočná, ba až cynická. Žeby to bola tzv. štartovacia otázka na nadviazanie konverzácie? Mala vzbudiť v nemocnom vieru? Neviem. Možno v ňom naopak vyvolala myšlienku: „Aha, tu je ďalší z tých spasiteľov, ktorí začínajú debatu na náboženskú tému.“
Keď som bol malý chlapec, tak som bol celkom rád chorý v posteli. Byť v mimoriadnom centre pozornosti rodičov, ktorí vás obskakujú, jedlo nosia až do postele, pýtajú sa ako sa cítite, hladkajú vás. Cítite, že máte zvláštnu imunitu a voľný režim, ktorý oslobodzuje od všetkých domácich i školských povinností. Nebolo ľahké sa rozlúčiť s týmto špeciálnym životným štýlom a zvykať si zase na normál. Ale to je detský naivný spôsob vnímania sveta. Neviem, či niekto z dospelých a vážne chorých by odpovedal na takúto otázku inak ako kladne.
Ak však presunieme význam tejto otázky do duchovnej roviny, naše „áno“ už neznie tak isto. Stať sa zdravým prináša riziko. Vieme, že nie všetko v našom živote je v poriadku, chránime si pár hriešnych návykov a presviedčame sa, že je to prirodzené. Nie sme si až takí istí, že chceme zmenu. Vyžaduje si to vstať a ísť. Vziať svoju posteľ a kráčať preč od jazera či rybníka, kde som si už za tie roky zvykol na prostredie a kolektív. Bethezda však limituje náš život a Ježiš chce, aby sme ju opustili. Prestali sa utápať vo falošnej a povrchnej nádeji. Viera neznamená, že prekonáme všetky pochybnosti ani že dostaneme odpoveď na všetky otázky. Viera je ochota pozerať sa na Ježiša a dôverovať mu, že keď povie: Vstaň a choď, že to funguje aj u mňa.