Včera poobede som obchádzal obchody v najbližšom okolí a hľadal niečo, čím by som vyjadril uznanie a ocenenie svojej manželke za spoločných 19 rokov života. Vedel som, že má veľmi rada tulipány a belgické pralinky, a tak som vsadil na istotu. Moje mužské experimentovanie spočívajúce v hľadaní niečoho iného, čím by som jej urobil radosť, by ma stálo príliš veľa vnútorných síl a výsledok by nebol aj tak zaručený. A pretože to Alenka vie, vždy mi jemne a nenápadne naznačí, čo by jej urobilo najväčšiu radosť. A mne to tak vyhovuje. Pre mňa je jedným z najväčších stresov, ak som niekde na cestách, ozvena nenápadne vyslovenej vety mojej ženy: Nezabudni nám niečo pekné doniesť. To „niečo pekné“ má pre mňa takmer nekonečné množstvo variant, čo mi spôsobuje pri chodení po nákupných centrách a obchodoch jedno z najväčších „utrpení“. Ale pretože chcem byť zodpovedný otec a manžel, snažím sa prebúdzať fantáziu a tvorivé myslenie aj v tých oblastiach mojich mozgových hemisfér, ktoré sú úplne zakrpatené. Som rád, že mám vedľa seba už 19 rokov človeka, ktorý mi okrem iného rozumie aj v tejto oblasti:-)