V Mat 24 Ježiš hovorí priamo o otázkach súvisiacich s koncom sveta.
Ježišovi učeníci ohromení nádherou chrámu sa delia o tento pocit so svojím Majstrom. Jeho odpoveď ich šokuje. Traja z nich potom v súkromí Ježišovi kladú dôležitú otázku: „Kedy sa to stane“ a „aké budú znamenia príchodu“. Ich otázky sa zameriavajú na dve veci: čas a znamenia. Ježiš sa bude venovať obom témam, ale je dôležité je všimnúť si, akými slovami začína svoju odpoveď (v. 4): „Nech vás nikto nezvedie.“ Otázka podvodu, zvodu je pre Ježiša kľúčová.
V 6-8. Po prečítaní týchto veršov na nás dýchne Ježišova vyváženosť, pokoj, absencia akejkoľvek hystérie. Napriek opísaným nešťastiam a katastrofám, učeníci nemali čakať koniec zajtra ani pozajtra. Ježiš tu načrtáva scenár vzdialenejšej budúcnosti. Akoby sa nám chcelo naznačiť, že sa nemáme pokúšať robiť priame spojenie medzi vojenskými konfliktami alebo prírodnými nešťastiami a druhým príchodom.
Niekedy ľahko podliehame hystérii. Tým sa degraduje hodnota proroctva a stávame sa v očiach ľudí divnými. Jednou z našich základných starostí by malo byť budovanie dlhodobej vierohodnosti cirkvi. Už či hovoríme alebo píšeme, mali by sme skladať veci tak, aby nevyznievali naivne. Mali by sme byť cirkvou, ktorej sa dá veriť.
Pamätajme, že naše predpovede blízkosti Kristovho príchodu založené na posledných katastrofách neovplyvnia čas príchodu. Keby to tak bolo, Kristus by tu bol už od polovice 19. storočia, keď tu bolo obdobie bezprecedentného očakávania jeho príchodu.
Máme do činenia so zvrchovaným Bohom vesmíru, ktorý nie je závislý na našich výkladoch proroctiev.
Najväčšou starosťou pri čítaní Mat 24 by nemalo byť, čo Ježiš povedal o vojnách, zemetraseniach, hlade a prenasledovaní, ale čo povedal o nás. (V. 9. 10) Mnohí zradia a budú nenávidieť jeden druhého. Otázka, ktorá by nás mala trápiť znie: Ostaneme verní?