Úvodné kapitoly knihy Józue obsahujú tri príbehy -o Rachab, o Józuem a o Achanovi.
Kapitola o Rachab je úžasným príbehom o Božom spasení. Rachab zdôrazňuje
vieru v Boží zámer: (2,9: Viem, že Hospodin dal vám túto krajinu…)
Božiu moc: (2,10)
Božiu neobmedzenú vládu: (2,11; 3,11)
Je to vlastne misijný príbeh o tom, ako človek, ktorý nebol pôvodne „veriaci“, vstupuje vierou (keď uverí slovu špehov) do spásneho vzťahu s Bohom.
Józue je vodca, ktorý poslúcha Boha (3 – 6. kap. )
Truhla zmluvy (3,3) je symbolom Božej prítomnosti a ľudia dostanú príkaz ju nasledovať, keď vstupujú na cudzie územie (3,4). Zázračným spôsobom (3,16) prejdú Jordán v nevhodný čas (3,15) a je to pre nich duchovná lekcia. (4.1-3) Kamene im majú pripomínať Božiu oslobodzujúcu moc (4,20-24).
Józue sa klania (5,14)
Józue sa pýta (5,14: Čo chce povedať Pán svojmu služobníkovi? )
Józue poslúcha (5,15; 6,2-26)
Ako znamenie odovzdania ľudu sa znovu pripomenie obrad obriezky a Pascha. (5. kap. )
Vodca voja Hospodinovho sa stretáva s poslušným vodcom pri Jerichu a pripomína Józuovi nesmierne duchovné zdroje, ktoré symbolizuje meč v jeho ruke (5,13-6,2).
Je to dobré si občas pripomenúť, keď stojíme zoči voči problémom a ťažkostiam. Ak vieme, že je tu Víťaz, nemusíme sa báť. (Rim 8,37; 1 Kor 15,57) Je vždy na našej strane. Nie div, že Jericho padlo.
Rachab a Józue sú príklady poslušnosti. Prichádza však smutný príbeh o Achanovi. Boh povedal, že poklady či korisť Jericha majú byť odovzdané jemu. Achan však tento príkaz ignoruje. Ak má byť krajina dobývaná bez vnútorných rozporov a hádok medzi Izraelcami, musia byť vydané niektoré pravidlá o zaobchádzaní s bohatstvom a trestaní krádeží. Achan prináša pohromu nielen na seba, ale aj na celý ľud.
Je to určité varovanie aj pre nás. Nikto z nás nežije izolovaný život. To, čo robíme, sa dotýka aj druhých. Aj keď však zhrešíme, môže nám byť odpustené. Prorok Hozeáš má vo svojej prorockej knihe odkaz na túto udalosť v kontexte posolstva o odpustení a nádeji. (Hoz 2,15)