Tradične sa Generálna konferencia končí veľkou prehliadkou jednotlivých krajín, ktorí majú svojich zástupcov na konferencii. Je to určitá demonštrácia jednoty aj rozmanitosti cirkvi. Skôr než sme sa k nej dostali, vedenie GK sa rozlúčilo s administrátormi a kazateľmi, ktorí pracovali na GK i divíziách a odchádzali do dôchodku. A potom už nasledovalo krátke predstavenie divízií a krojovaná prehliadka párov, ktoré niesli národné vlajky aj s označením štátu, z ktorého pochádzali.
Mali sme rovnakú radosť zo slovenskej aj českej vlajky a našich národných reprezentantov.
(Zastúpenie mali aj Seychely:-)
Dojmy z GK si potrebujem trochu roztriediť, popremýšľať nad niektorými dôrazmi, ktoré tu zazneli a porovnať ich s adventizmom, ako ho poznáme a prežívame u nás v Európe či v našej únii. Ale už dnes je jasné, že Ted Wilson ide cestou teologickej „určitosti“ a v dnešnom kázaní zdôraznil veľmi jasne všetky historické identifikačné znaky cirkvi – ostatky, EGW, historicko-gramatický prístup k Písmu, Kristovu spravodlivosť, Desatoro, neskoré vyliatie Ducha, reformu a oživenie. Neviem, na čo reagoval, pretože nepoznám stav a potreby cirkvi vo svete tak dobre ako on. V dnešnom kázaní však prečítal viac citátov Ellen Whiteovej ako biblických textov. Na jednej strane sa zdôrazňuje Písmo ako jediný zdroj Božej pravdy, na druhej sa s ním na môj vkus pracuje dosť povrchne. V nijakom prípade nechcem byť lacný kritik. GK ma povzbudila a posilnila moje puto s cirkvou. Priniesla však aj určité otázniky a čas ukáže, ako sa bude vízia nového vedenia GK o smerovaní a dôrazoch cirkvi napĺňať a ako to posilní alebo oslabí svetovú jednotu cirkvi.
