Jednou z potešujúcich skúseností na GK bola asi polhodinová sobotná prezentácia br. Fowlera, ktorú mal v rámci sobotnej školy a urobil v nej spolu s Cliffordom Goldsteinom úvod k Listu Rimanom, ktorý študujeme tento štvrťrok. Po niekoľkých povrchných a s biblickým textom takmer nesúvisiacich konferenčných príhovoroch a kázaniach som sa konečne dočkal fundovaného teologického a biblického pohľadu na niektoré dôležité duchovné témy a nenásilných a praktických aplikácií, ktoré z nich vyplývali.
Jednou zo zaujímavých myšlienok bolo to, že zbor v Ríme nezaložil apoštol Pavel, ale vznikol ako výsledok laického hnutia niekoľkých odovzdaných veriacich. To len dokazuje, že neexistuje jedna metóda, jeden spôsob misijnej práce a že Božie dielo nestojí a nepadá na jednotlivcoch, nech by mali akékoľvek úžasné duchovné dary. Na základe toho, že Pavel v Ríme pozná mnoho veriacich podľa mena (pozri 16. kapitolu) napriek tomu, že tam evidentne v čase písania svojho listu nebol, sa niektorí domnievajú, že jadro zboru tvorili veriaci z efezského zboru, ktorí utiekli do Ríma v čase veľkého prenasledovania v Efeze. Prenasledovanie tak spôsobilo a napomohlo rast cirkvi. Je to skúsenosť, ktorá sa v dejinách cirkvi opakuje mnohokrát. To, čo má cirkev zničiť, ju napokon posilní.
Verím, že podobne ako boli veriaci kedysi v Ríme povzbudení Pavlovým listom, že v tomto štvrťroku sa dotkne jeho posolstvo o Božej milosti a ospravedlnení aj nás.