Pri štúdiu listu Rimanom o ospravedlnení z viery mi pomohol pochopiť určité dôležité súvislosti aj pohľad do Matúšovho evanjelia, konkrétne do Kázania na Vrchu, kde v 6. kapitole v. 1-18 Ježiš spomína tri skutky spravodlivosti: dávanie almužny, modlitbu a pôst. V niektorých prekladoch je slovo spravodlivosť („Varujte sa prejavovať zbožnosť (spravodlivosť) pred ľuďmi, aby vás videli“) nahradené už slovom zbožnosť (SEvP) či milosrdenstvo. V pôvodnom jazyku je tam ale slovo dikaiosyné, ktoré znamená skôr spravodlivosť.
To však nie je až také dôležité, ale slovo spravodlivosť lepšie označuje morálne kritéria, podľa ktorých Boh posudzuje ľudské konanie. Podľa Matúšovho evanjelia sa spravodlivý človek vyznačoval troma konkrétnymi činnosťami. Ako sa človek stáva spravodlivým? Tým, že dáva almužnu, modlí sa a postí. Jednoducho skutkami. Tým, že niečo koná, robí to, čo mu prikazuje zákon. Boli to významné prejavy židovského náboženského života, identifikačné znaky spravodlivého človeka. Ježiš nekritizuje samotné skutky, ale ich okázalé vystavovanie na obdiv. Podľa Ježiša je človek spravodlivý vtedy, ak koná konkrétne skutky zbožnosti, ale bez snahy získať verejné ocenenie a obdiv. Potom je všetko v súlade s Božou vôľou.
Apoštol Pavel akoby rozšíril tento Ježišov pohľad na spravodlivosť a dal mu ešte konkrétnejší teologický rámec a názvoslovie. Ako sa človek stáva spravodlivým podľa Pavla? Vierou. Pred skutky spravodlivosti či zbožnosti Pavel kladie vieru. Zvýrazňuje Boží podiel na ľudskej spravodlivosti a akúkoľvek snahu po samoospravedlnení človeka len na základe poslušnosti zákona či skutkov zbožnosti odmieta. A nezaoberá sa tým, či sú okázalé alebo nie. Podľa čoho poznáme spravodlivého človeka? Podľa viery v Ježiša Krista. (Rim 3,22.24)
Toto je Pavlov prístup – akoby spravodlivý človeka neexistoval, existuje len ospravedlnený hriešnik. Spravodlivý je len Boh. Pavlov výraz „ospravedlnenie“ lepšie vystihuje Božiu intervenciu, aktivitu a účasť na tom, že sme považovaní za spravodlivých. Do nerozlučnej dvojice slov „spravodlivosť“ a „skutky“ vtesná Pavol kľúčové slovo „viera“ a navždy tým ovplyvní kresťanskú teológiu, konkrétne náuku o spasení človeka. Od tej chvíle bude dôležitejšia otázka komu verím, než otázka čo robím.