Únijný kongres mládeže, ktorý prebieha v tomto týždni v tom istom areáli ako BT ČS, sa stal cieľom ďalšieho môjho pracovného výjazdu. Približne tristo mladých ľudí z oboch našich bratských republík má (podľa ohlasov, ktoré som započul) výborne organizačne zvládnutý a pripravený program plný motivačných diskusií v skupinkách, hier, workshopov, duchovných zamyslení, piesní a športových zápolení. Hosťom kongresu je Corrado Cozzi, ktorý na našej divízii 12 rokov pracoval ako vedúci oddelenia mládeže. Slovenská a česká vlajka, ktoré vedľa seba viseli v hlavnom stane, neboli len označením príslušníkov zúčastnených národností, ale symbolom niečoho hlbšieho, čo tieto dva národy spája a o to viac, pokiaľ ide o cirkev.
Zahral som si volejbal, ponáhľal sa na workshop (deň predtým som dostal od svojich chlapcov info, že na môj workshop o GK v Atlante sa nikto neprihlásil). Napokon som mal sedem či osem účastníkov, ktorí sa dúfam neprihlásili len zo súcitu k predsedovi:-) Atmosféra bola komorná, o to však srdečnejšia a otvorenejšia.
Večer som pod žiarou reflektorov spieval s mládežníkmi zo Slovenska oslavnú pieseň, ktorej text som ani nepoznal, potom odpovedal na otázky moderátorov M. Žaluda a D. Staša a napokon ukončil večer krátkym zamyslením z Písma.
Na úplný záver sme sa modlili za Božie požehnanie akcie v Chrudimi na druhý deň, kde mali účastníci rozdelení do skupín pomáhať pri rôznych dopredu naplánovaných činnostiach: v nemocnici, v domove dôchodcov, v detskom domove, pri odpratávaní odpadkov, pri čistení kanálov a odstraňovaní dôsledkov po povodniach.
Ešte neskoro večer som cestoval späť do Prahy, a premýšľal o dojmoch z celého dňa. Corrado Cozzi mal asi pravdu, keď mi pri zvítaní povedal, že môžem byť pyšný na týchto mladých ľudí. Asi mal pravdu…
