Včerajší náročný výjazd sme začali s predsedom ČS Pavlom Zvolánkom spoločnou účasťou na pohrebe br. Jana Kovaříka v Českej Třebovej. (Všetky dôležité informácie z jeho života si môžete prečítať na www.casd.cz) Mal som ho možnosť prvýkrát vidieť na členskom zhromaždení v Českej Třebovej, kde som bol 8. mája t.r. Bavili sme sa o otázke financovania cirkvi a jeho záverečné pomerne dlhé slovo uzavrelo tiež pomerne dlhú diskusiu. Bol som mu za to vďačný. Keď sme sa potom pri východe zo zboru lúčili a on mi povedal pár priateľských slov na rozlúčku, netušil som, že ho vidím naposledy. Keď som stál nad hrobom a videl ako sa truhla pomaly spúšťa do pripravenej jamy, vybavili sa mi spomienky na pohreb môjho otca a slzy sa neposlušne natlačili do očí. Premýšľal som nad tým, čo sa odohráva v duši jeho manželky, ktorá tam sedela vedľa na invalidnom vozíčku a vreckovkou si utierala zaslzené oči. Prežili spolu 63 rokov spoločného manželského života, mnohokrát sa na čas lúčili – aké je to, keď sa človek lúči s niekým na dlhšie než pár dni či týždňov? Áno, hovorilo sa o nádeji na vzkriesenie, ale ani tá nezabráni človeku prežiť hlboký žiaľ a smútok nad tým, že sa stalo niečo, čo už sa nedá vrátiť.
Únijné Camporee nás prenieslo do inej reality života – k deťom, ktoré nad takými otázkami ešte nepremýšľajú. Sú plné života, radosti, smiechu a bezstarostnosti. Spolu s Pavlom sme sa zahrali na „vzácnych“ hostí, ktorí prišli slávnostne otvoriť vedecké sympózium o všetkom, čo sa týkalo klubu Pathfinder. Humorne ladené príspevky boli zamerané na skúmanie jeho pôvodu, jednotlivých vývojových fáz, oblečenia i vízie do budúcnosti. Únijné Camporee znamená, že tam boli aj deti zo Slovenska a dokonca z Poľska. Zdalo sa, že si navzájom veľmi dobre rozumejú napriek tomu, že sa jazyk toho druhého národa už neučia tak prirodzene, ako to bolo za našich detských čias. Vo veľkom stane bolo veselo až do desiatej, keď sa skončil večerný program. Domov som dorazil opäť po polnoci, ale s nemenej príjemnými pocitmi ako zo všetkých letných akcií, ktorým je pomaly koniec. O niekoľko dní sa začne štandardný program pozostávajúci z účasti na výboroch a rôznych administratívnych a organizačných záležitostí. Ale leto – so všetkým, čo som v ňom zažil – ostane ešte dlho ako jeden zo zdrojov radosti v mojej práci. (Celú fotogalériu si môžete pozrieť na www.pathfinder.cz)
