Po akademickom, teologickom a teoretickom dopoludní na TS som sa poobede vybral spolu s riaditeľom ADRA ČR J. Bártom na návštevu zboru Liberec, kde bol hlavný štáb povodňovej dobrovoľníckej činnosti ADRY v tomto regióne a kde som sa ocitol v tvrdej realite a s vysokou koncentráciou praktickej pomoci. Spolu s koordinátorom J. Koláčekom sme prešli oblasti najviac postihnuté povodňami (Chrastava, Nová Ves) a videli aký obrovský kus práce sa už vykonal na odstraňovaní ich následkov. Po niekoľkých domoch ostali už len trosky po demolícii a smutný pohľad na prírodnou katastrofou postihnuté územie.
Zbor Liberec poskytol svoje priestory desiatkam dobrovoľníkov, ktorí tu na mesiac našli svoj prechodný domov. Po celodennej práci sa vracali do zboru okolo 19. hodiny a aj včera ich čakala pripravená večera. Celé tri týždne sa členovia zboru zapájali do rôznych aktivít, aby pomoc v postihnutých oblastiach mohla čo najlepšie fungovať. Varili, upratovali zbor, prali, poskytovali informácie na zriadených infolinkách – jednoducho robili všetko, čo bolo treba. Jedným z cieľov našej návštevy bolo naše poďakovanie za ich prácu a obetavosť, ktorú si nesmierne vážime. O niekoľko dní sa vyberie do terénu skupina adrákov, ktorá bude podľa určitých pravidiel monitorovať potreby postihnutých domácností v určených oblastiach, aby mohla rozdeliť niekoľkomiliónovú finančnú pomoc, ktorú dostala od darcov práve na tento účel.
Opäť som sa presvedčil, že ADRA potrebuje cirkev, aby mala zázemie na dlhodobú a koordinovanú pomoc v teréne, a cirkev potrebuje ADRU, aby bola pomoc dobre a profesionálne organizovaná, rýchla a účinná. Pri odchode pred zborom sme sa ešte rozlúčili so skupinkou dobrovoľníkov tínedžerov, ktorí si dopriavali obľúbenú cigaretku. Uvedomil som si, že dobrovoľnícka pomoc, ktorú organizuje ADRA, sa stala spojnicou medzi ľuďmi rôzneho veku, vyznania aj „nevyznania“ a zborom v Liberci. Splnil sa tým jeden z cieľov, pre ktorý sa stavajú kostoly – otvoriť svoje brány doširoka pre všetkých a poskytnúť zázemie pre konanie dobrých vecí. A v tej chvíli vôbec nie je podstatné, že niekto drží v ruke cigaretu.
