Príbeh Jánovho evanjelia o prvom Ježišovom zázraku predstavuje nášho Pána ako toho, kto má bližšie k tým každodenným starostiam a radostiam bežného života, než k tým duchovným, bohoslužobným, či cirkevným záležitostiam. Pretože ide o Ježišov prvý zázrak, je to o to pozoruhodnejšie. Možno nás to prekvapí ešte viac, keď prečítame, že Ježiš vykonal zázrak na svadbe, aby zjavil svoju slávu svetu. Jeho dôsledkom bolo, že jeho učeníci v neho uverili.
Ježišovým prvým znamením, aby zjavil svetu svoju slávu nebolo ani zázračné uzdravenie ani evanjelizačné kázanie. Zdá sa, akoby ho ani nemal dopredu pripravené. Prijal pozvanie na svadbu, a len reagoval na aktuálnu potrebu ľudí okolo seba. Obdaroval všetkých tých najlepším vínom – a bol pri tom mimoriadne štedrý.
Možno nám napadne otázka, či Ježiš nemohol svoju svätosť a slávu po prvýraz prejaviť niekde inde. Možno mohol, ale Ježiš sa učil byť svätým tým, že sa zamiešal medzi obyčajných ľudí a učil obyčajných ľudí byť svätými tým, že sa ich nechal zamiešať sa k nemu, byť v jeho blízkosti.
Môžeme sa domnievať, že Ježiš prišiel na svadbu preto, lebo ak jeho otec Jozef už nežil, mal ako najstarší syn sprevádzať svoju matku. Možno tomu pomohlo aj to, že jeho učeník Natanael pochádzal z Kány, čo možno prispelo k tomu, že boli s ním pozvaní aj jeho učeníci.
Zaujímavé je však aj to, že účasť na svadobnom obrade a vystrojenie svadby chudobným sa počítali podľa niektorých rabínskych zdrojov medzi jeden zo skutkov spravodlivosti. Je možné, žeby nedostatok vína na svadbe svedčil nie o nedostatku predvídavosti, ale o chudobe snúbencov?
To presne nevieme, ale jedno vieme určite – že tam chcel byť. Chcel byť tam, kde sú ľudia. Chcel sa deliť o radosť so svojou rodinou a svojimi priateľmi. Boh, ktorý s takou láskou stvoril tento svet a všetkých ľudí, s rovnakou láskou prichádza medzi nich a chce byť s nimi (a aj s nami).