Tieto verše sú v rukách niektorých kresťanov z iných cirkví silným argumentom proti nášmu učeniu o zachovávaní soboty. Dôraz na určitú rozmanitosť, toleranciu a vlastné presvedčeniu pokiaľ ide o zachovávanie dní, ktoré spomína Pavel, stotožňujú so zachovávaním soboty. Poznámka v biblických úlohách na stredu vysvetľuje, že pod zachovávaním dní analogicky k listu Galaťanom 4,9.10 si máme predstaviť ustanovenia pre rôzne „dni, mesiace, obdobia a roky“, prípadne, že kresťania zo Židov sa cítili naďalej viazaní zachovávať určité židovské sviatky, ktoré ostatní kresťania necítili povinnosť zachovávať. A Pavel ich vyzýva, aby každý žil podľa vlastného presvedčenia.
Existuje však ešte jedno možné vysvetlenie uvedenej biblickej pasáže. Kontext 14. kapitoly listu Rimanom ukazuje, že jedným z hlavných problémov je otázka stravy, jedla. (v. 2.3.6b.14.15.17.20.21.23) Samozrejme, kľúčové u Pavla je ujímať sa slabšieho brata a nepohoršovať ho. Ale všetky príklady, ktoré uvádza, sú spojené s jedlom. Existuje preto názor, že ak Pavel píše o dňoch v súvislosti s jedením, píše o pôstnych dňoch, teda o tom, v ktorý deň sa postila (zachovávala pôstny deň) jedna skupina kresťanov a ktorý druhá. Komentár k tomuto veršu v Andrews Study Bible to potvrdzuje: „Je to pravdepodobne odkaz na rôzne židovské sviatky a pôstne dni, ktoré im predchádzali. Neexistuje nijaký presvedčivý dôkaz, že kresťania poväčšine už za apoštola Pavla zanedbávali sobotu. Ako to ukazujú evanjelia, hlavný spor o sobotu v prvotnej cirkvi bol o tom, ako ju zachovávať; raní kresťania odmietli spôsob, akým ju zachovávali farizeji.“ (ASB, s. 1485).
Som presvedčený, že kontext kapitoly dáva dostatočne seriózny základ aj na názor, že dni, ktoré spomína apoštol Pavel, sú pôstne dni, a nie sobota.