Krst a členstvo v cirkvi – aký je medzi nimi vzťah.
Je potrebné sa nechať pokrstiť? Prečo by mal byť krst podmienkou členstva v cirkvi? Prečo by som sa vôbec mal stať členom cirkvi? Tieto a podobné otázky ste už iste počuli a kladú ich predovšetkým mladí ľudia aj v našej cirkvi. Časť z nich nevidí potrebu byť členom cirkvi, ale pritom neprestávajú chodiť do zboru, na mládež a mládežnícke akcie, len sa nechcú viazať na konkrétnu cirkev. Dokonca si uvedomujú dôležitosť krstu pre ich duchovný život a uznávajú ho ako legitímnu biblickú požiadavku, len keby nebol spojený s členstvom v cirkvi.
Nemali by sme asi odbyť tieto otázky, postoje či pochybnosti mladých ľudí len nejakou naučenou frázou.
Vyrastol som v cirkvi, ktorej členom som sa nestal dobrovoľne, ale na základe rozhodnutia mojich rodičov. A spolu so mnou milióny veriacich na celom svete, ktorí nikdy nepochybovali, že krst je vstupnou bránou do cirkvi. Verili sme tomu a prijímali sme to automaticky, nepotrebovali sme nijaké biblické texty. S tým istým presvedčením som sa stal o dvadsať rokov členom Cirkvi adventistov – krstom som sa zároveň stal členom nového a viditeľného spoločenstva. Krst a členstvo v cirkvi boli v mojej mysli nerozlučne spojené a neoddeliteľné.
Prvýkrát bola moja predstava o automatickom spojení krst = zároveň členstvo v cirkvi rozbitá, keď som bol v 96 roku na Newbold. Tam krstil náš adventistický kazateľ a zároveň kaplán na Newbold Wolfgang Stefani, inak veľmi konzervatívny a zásadový človek, troch mladých ľudí. Dvoch z nich krstil azároveň prijímal do Cirkvi adventistov a toho tretieho len krstil a rozhodnutie, kde sa stane členom prenechal na jeho slobodnom uvážení. Verejne to pred krstom oznámil celému zhromaždeniu a táto prax bola prítomnými členmi prijatá ako úplná samozrejmosť. A jediný človek, ktorý sa divil, som bol asi ja.
Krst áno – cirkev nie je heslo mnohých mladých ľudí. Možno sa skrýva strach postmoderného človeka z akejkoľvek formy inštitucionalizácie osobnej viery, či snaha patriť do univerzálnej alebo neviditeľnej cirkvi, pretože žiadna z organizovaných či viditeľných cirkví nemôže byť tá pravá.
V dejinách cirkvi však boli hnutia či skupiny veriacich, ktorí toto automatické spojenie spochybňovali. Dôvodom bol krst detí, ako nebiblická prax. Ich cieľom nebolo na prvom mieste členstvo v cirkvi – v silnej duchovnej organizácii, ktorá zaručuje spásu človeka, ale zmena života, osobné stretnutie s Kristom, slobodné prijatie Božej ponuky záchrany a odpoveď v podobe nového života v poslušnom nasledovaní Spasiteľa.
Medzi takéto hnutia môžeme zaradiť napríklad anabaptistov.
Chcem tým povedať, že v celých dejinách cirkvi napriek určitému spochybneniu krstu ako podmienke vstupu do cirkvi – ktoré ale súviselo viac s tým, že bol vykonávaný malým deťom – sa krst a členstvo v cirkvi chápalo ako nerozlučná časť jednej kresťanskej skúsenosti.
Ak hľadáme odpoveď na otázku, čo znamená byť členom cirkvi, musíme sa pýtať na to, čo je to cirkev, aký je význam slova cirkev.
V NZ je slovo cirkev použité minimálne v dvoch rozdielnych, ale predsa len spojených významoch. (V knihe Adventisté sedmého dne věří na s. 177 je opísaných 6. významov slova cirkev, ale môžeme ich zhrnúť do dvoch hlavných skupín)
1. Skupina veriacich na určitom mieste (Sk 15,41) Ten dôraz na zhromaždenie veriacich na konkrétnom mieste je zvlášť viditeľný v Pavlových slovách „Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím.” (1 Kor 11,18)
2. Širšie duchovné spoločenstvo, veriaci na celom svete. Napríklad v liste Korinťanom aj Efezanom Pavol píše o “tele Kristovom”.
Podľa Pavla, ktorý asi najobsiahlejšie v NZ definuje cirkev, kresťania patria aj do univerzálnej aj do miestnej, lokálnej cirkvi. Pavel sa však podrobnejšie nezaoberá vzťahom medzi konkrétnym zborom veriacich a univerzálnou cirkvou. Možno by Pavel povedal, že to, čo je teraz na zemi miestne a časové, predstavuje to, čo raz bude nekonečné a večné.
Profesor Filipi v knihe Církev a církve (Kapitoly z ekumenické eklesiologie) na s. 44 a 45 ukazuje, že apoštol Pavel zdôrazňuje predovšetkým ten manifestačný, viditeľný rozmer cirkvi. Dôležité je to, že sa zišli ľudia, ktorí krstom prijali záväzok nového života so vzťahom ku Kristovi a zároveň k bratovi a sestre. Cirkev je zhromaždenie, congregacio. Nie je to politický míting ani zhromaždenie občanov. Jeho cieľom je spoločná bohoslužba. Cirkev neexistuje ako idea, pojem, myšlienková konštrukcia, ale ako konkrétne zhromaždenie konkrétnych ľudí. Citujem: “Toto vzájomné stretnutie je však možné len v Kristu. To, čo kresťanov spája do jednej cirkvi je ich väzba na Krista, ktorému sa v krste odovzdali.” V týchto slovách je jasne vyjadrené, že členstvo v konkrétnom zbore cirkvi je spojené s krstom. Pavel kladie zvláštny dôraz na rozmanitosť cirkvi. Účasť Žida s nežidom na spoločnej bohoslužbe nebola mysliteľná, ale Kristus ich oboch spojí dohromady v konkrétnom cirkevnom spoločenstve. Nemožno sa vydeliť a žiť si život s Kristom sám, to Pavel nepozná. Tu sú biblické základy nerozlučnosti krstu a príslušnosti k cirkvi, túto charakteristickú črtu kresťanského života nemožno od od seba oddeliť, patrí to nerozlučne k sebe.
Pravda je, že Písmo nepozná výraz „člen zboru“, „člen cirkvi“. Pozná však výraz „telo Kristovo“, ktoré označuje cirkev a hovorí jasne, že sme časťami jeho tela (1 Kor 12,27)
Keď Pavel cestoval v oblastiach Stredozemného mora a hlásal dobrú správu o Kristovi, všade zakladal zbory. Viedol ľudí k osobnému vzťahu k Bohu a zároveň vytváral z mužov a žien, detí a mladých ľudí, židov i pohanov živé spoločenstvá viery.
Pozoruhodné zdôvodnenie vzťahu medzi krstom a členstvom v cirkvi prináša aj Katechismus katolícké církve. Na s. 329 v časti Sviatosť krstu hovorí: „Krst začleňuje do cirkvi.“ Na zdôvodnenie tohto vieroučného postoja používa KKC jediný biblický verš: 1 Kor 12,13 – „Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo.“ Inými slovami, boli sme pokrstení v cirkev.
Biblických dôkazov, alebo prinajmenšom náznakov by sme našli určite viac. Napríklad Skutky 2,41 dávajú do jedného kontextu krst 3000 ľudí a ich pripojenie k už existujúcemu spoločenstvu veriacich. A v ďalších veršoch sa podrobne opisujú jeho 4 charakteristické znaky – apoštolské učenie, spoločenstvo, modlitby a lámanie chleba. Sú veľmi konkrétne, uchopiteľné a hmatateľné. Ale je jasné, že podmienkou ich „začlenenia do cirkvi“ bol krst.
Posledným nepriamym dôkazom určitej formy členstva v prvotnej cirkvi, ktorý chcem spomenúť je cirkevná kázeň, cirkevná disciplína. Určité formy cirkevnej disciplíny, s ktorými sa stretávame v NZ by neboli možné, keby neexistovali určité formy či podmienky členstva v cirkvi. Nemôžete niekoho vylúčiť z cirkvi, ak nie je nejaký formálny akt, ktorým ho do cirkvi prijímate. (Rim 16,17; 1 Kor 5,11; 2 Tes 3,6)
Tí, ktorí v cirkvi nekonajú správne, ktorí žijú nemorálne a nečinia pokánie, majú byť vylúčení zo spoločenstva cirkvi. Tieto negatívne verše nás však učia pozitívnu pravdu o členstve v cirkvi – jednoducho to, že členstvo má svoje podmienky. Členovia cirkvi by mali byť žiť podľa určitých zásad, ktoré vypylnuli z toho, že spoznali v živote Krista a prežili obrátenie. A ako ukazuje príklad eunucha Filipa, po tom, čo získal nové poznanie o Kristu, hneď sa dal pokrstiť. Krst sa stal akoby prvým skutkom poslušnosti v jeho živote, ktorým sa zároveň stáva súčasťou spoločenstva cirkvi.
Dnešná idvidualisticky orientovaná spoločnosť má tendenciu individualizovať aj spiritualitu človeka a spasenie človeka orientovať výlučne na vzťah Ja a Ty. Ja človek a Ty Boh. Cirkev vlastne nepotrebujeme, lebo všetko, na čom záleží, je osobný, hlboký, vnútorný vzťah k Bohu. Je pravda, že Ježišov dôraz na osobnú zodpovednosť jednotlivca v otázkach spasenia je neprehliadnuteľný. Nestačí, že si príslušník vyvoleného národa. Napriek tomu, že dodržiavaš spolu s kolektívom všetky predpísané vonkajšie normy a formy, spasený môžeš byť len na základe svojho vnútorného presvedčenia a rozhodnutia. Ježiš kladie svoje otázky týkajúce sa spasenia v drvivej väčšine jednotlivcom. „Veríš v Syna človeka?“ pýta sa Ježiš uzdraveného slepca u Jána 9. Jeho odvážne vyznanie má vysokú hodnotu.
V protiklade tomuto chápaniu však stojí téma hostiny, ktorá sa v evanjeliách objavuje veľmi často. Božie kráľovstvo je predstavené metaforou hostiny a hostina, to je vzťah MY a TY.
Spoločné stolovanie Ježiša s učeníkmi a ďalšími jeho nasledovníkmi z rôznych spoločenských skupín, pri ktorom sa budujú a obnovujú vzťahy môžeme považovať nielen za symbol Božieho kráľovstva v eschatologickej perspektíve, ale aj ako symbol každodenného života cirkvi.
(Pekným príkladom je modlitba Otče náš, ktorá náš vzťah k Bohu charakterizuje len dvoma zámenami – Ty (Boh) a MY (Otče náš, chlieb náš, daj nám, odpusť nám – prof. Filipi)
Stretol som sa námietkou niektorých mladých ľudí, že v 13. otázkach, ktoré kladieme krstencom a ktoré považujeme za podmienku členstva v cirkvi sú zmiešané kľúčové otázky kresťanského vyznania viery s menej podstatnými čisto cirkevnými zásadami. Dokonca som počul, že v minulosti sa v krstných otázkach priamo vyskytla ako podmienka členstva zrieknutie sa pitia kávy.
Naše krstné otázky ukazujú na dva rozmery krstu – na vyjadrenie skúsenosti spasenia v Ježišovi, teda na našu kresťanskú identitu a zároveň sa pokúšajú definovať základné charakteristické znaky cirkvi, ktorej sa stávame členmi, teda našu adventistickú identitu. Ktorá identita je dôležitejšia? Poradie otázok dáva jasnú odpoveď. Zhruba povedané prvých sedem osem otázok je jasne spojených s kresťanskou identitou a zvyšok je skúšobným kameňom našej adventistickej identity. Napriek tomu, že kresťanská identita je prvoradejšia, alebo nadradenejšia, nemožno ich od seba oddeliť.
Sú cirkvi, ktoré tento problém riešia tzv. dvojitým členstvom. V prvej fáze je to členstvo prípravné alebo čakateľské – človek sa rozhoduje pre život s Kristom, ale nie je ešte plne odovzdaný, alebo stotožnený s učením Písma alebo cirkvi. Mohol byť už pokrstený ako dieťa, ale ešte neprežil obrátenie. Ale je pokladaný za člena cirkvi. A potom prichádza druhá fáza – tzv. plné členstvo, keď sa rozhodne pre krst, alebo verejne vyzná svoju vieru a až potom môže pristúpiť k Večeri Pánovej. Počul som nedávno návrh, žeby podobný trochu modifikovaný typ členstva mohol byť aj v našej cirkvi. Žeby sme najprv pokrstili človeka na vyznanie viery, na základe jeho odovzdania Ježišovi, ale ak má problém napríklad z alkoholom či cigaretami, či niektoré vieroučné nezrovnalosti, napríklad neverí v učenie o cirkvi ostatkov, tak aby sme nežiadali od neho hneď, aby sa zriekol týchto svojich zlozvykov, alebo aby veril presne podľa učenia cirkvi, ale aby mal v spoločenstve čas a priestor na duchovný rast, aby v ňom našiel duchovnú oporu v bratoch a sestrách, ktorí ho budú na ceste k úplnému odovzdaniu podporovať a pomáhať.
Náš cirkevný poriadok však nepripúšťa takú možnosť, ale kladie na členstvo v cirkvi vysoké vstupné nároky. Myslím, že je to správne. Cirkev má právo stanoviť si podmienky členstva. Mala by však byť pripravená o nich premýšľať a zvažovať ich vo svetle nového poznania a reflexie jej života a poslania. Na druhej strane ma potešilo, že z nového CP z kapitoly o členstve v cirkvi boli vypustené niektoré vety, ktoré tú prísnosť nárokov na členstvo niekedy zdôrazňovali až príliš. Samozrejme, nepochybným posunom je aj to, že si už niekoľko rokov môžeme zvoliť alternatívnu formu krstného sľubu, ktorý redukuje 13 konkrétnych krstných otázok na 3 všeobecnejšie (uvádzam na konci príspevku)
Záver
Nemyslím si, žeby zmäkčenie požiadaviek na krst a členstvo v cirkvi výrazne ovplyvnilo rast cirkvi a vytvorilo dlhé rady pred zborovým bazénom.
Moja skúsenosť z vlastnými deťmi aj mladými ľuďmi z niektorých pražských zborov ukazuje, že ich hlavný problém nie sú prísne požiadavky cirkvi na členstvo alebo vysoké nároky na praktický kresťanský život. Myslím, že s tým všeobecne problém nemajú. Ich hlavný problém a obavy ležia niekde inde. Dali by sa vyjadriť aj ústami mladých ľudí z našich zborov v USA, ktorým položili otázku: Čo by ste radi odkázali svojej cirkvi? Ich odpovede sa dajú zhrnúť do troch bodov:
1. My mladí hľadáme podstatu a nielen zábavu – nemusíte súťažiť s modernými médiami a používať metódy svetskej zábavy, aby ste nás zaujali, choďte do hĺbky. Nezabávajte nás lacnými príbehmi, otvárajte s nami Písmo.
2. Potrebujem povzbudenie, aby sme objavili radosť z toho, že poznáme Boha ako osobného a dôveryhodného priateľa apartnera pre náš život, nielen ako biblickú postavu, o ktorej by sme sa toho malil dozvedieť čo najviac.
3. Hľadáme hĺbku, zmysel a súlad medzi slovami a skutkami. Naučte nás to, čo je pre kresťanský život podstatné. A ukážte, že to sami žijete. Potom to pomôže zmeniť aj náš život. Potrebujeme váš príklad. Ak nežijete podľa toho, čo hovoríte, veľmi rýchlo si to všimneme. Urobte koniec pokrytectvu. Uľahčíte nám tým nielen rozhodnutie pre krst, ale stotožnenie s cirkvou.
Cirkev s takým silným vieroučným dôrazom na cirkevnú identitu, s pomerne jasne zadefinovanými požiadavkami na životný štýl člena cirkvi by mala prejaviť o to väčšiu milosť k tým, ktorí ešte k ich naplneniu nedospeli, ktorí stále zápasia o svoju kresťanskú a cirkevnú identitu. Vždy ma bude trápiť to, ak brána do cirkvi bude užšia a menšia než brána, ktorú Ježiš otvára do Božieho kráľovstva.
Dodatok:
Krstné otázky
1. Veríte v jedného Boha, v jednotu troch večných osôb božstva, v Boha Otca, Syna i Ducha Svätého?
2. Prijímate smrť Ježiša Krista na Golgote ako zmierujúcu obeť za hriechy ľudstva? Veríte, že vierou v jeho preliatu krv sú ľudia vyslobodení od hriechu a trestu zaň?
3. Prijali ste Ježiša Krista ako svojho Pána a osobného Spasiteľa? Veríte, že vám Boh pre Krista odpustil hriechy a dal vám nové srdce? Vzdávate sa hriešnych zvykov a spôsobov tohto sveta z lásky k Pánu Ježišovi?
4. Prijímate vierou spravodlivosť Ježiša Krista, nášho Príhovorcu v nebeskej svätyni a spoliehate sa na jeho sľub, že vám jeho premieňajúca milosť a sila umožnia žiť láskyplným, Kristu podobným životom doma i pred svetom?
5. Veríte, že Biblia je Bohom inšpirované slovo a tvorí jediné pravidlo viery a života kresťana? Chcete pravidelne venovať čas štúdiu Písma a modlitbe?
6. Prijímate desatoro Božích prikázaní ako prejav Božieho charakteru a zjavenia jeho vôle? Ste rozhodnutí v sile Ježiša Krista zachovávať tento zákon vrátane štvrtého prikázania, ktoré vyžaduje svätenie siedmeho dňa týždňa ako soboty Hospodinovej a pamätníka stvorenia?
7. Tešíte sa na blízky príchod Pána Ježiša a splnenie kresťanskej nádeje, keď „toto smrteľné (telo) oblečie si nesmrteľnosť“? Chcete sa pripraviť na stretnutie s Pánom a slovami i životom svedčiť iným ľuďom o Božej láskavej ponuke spasenia, aby sa tiež pripravili na jeho slávny príchod?
8. Prijímate biblické učenie o duchovných daroch a veríte, že dar proroctva je jedným z charakteristických znakov cirkvi ostatkov?
9. Uznávate cirkevnú organizáciu? Ste ochotní podporovať cirkev desiatkami a darmi, osobným úsilím a vplyvom?
10. Veríte, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého a chcete Boha oslavovať aj tým, že sa budete starať o svoje telo? Budete sa vyhýbať užívaniu všetkého, čo je škodlivé, zdržiavať sa nečistých pokrmov, užívania, výroby a predaja alkoholických nápojov a tabaku v akejkoľvek forme, ako aj zneužívania narkotík a obchodovania s nimi?
11. Poznáte základné biblické zásady, ako ich učí Cirkev adventistov siedmeho dňa a rozumiete im? Chcete z Božej milosti naplniť Božiu vôľu tým, že sa budete v živote riadiť týmito zásadami?
12. Prijímate učenie Novej zmluvy o krste ponorením? Prajete si byť takto pokrstení na verejné vyznanie svojej viery v Krista a na odpustenie hriechov?
13. Veríte, že Cirkev adventistov siedmeho dňa je podľa biblického proroctva cirkvou ostatkov a že ľudia z každého národa, rasy a jazyka sú pozývaní a prijímaní do jej spoločenstva? Prajete si stať sa členmi miestneho zboru tejto celosvetovej cirkvi?
Alternatívne krstné otázky
1. Prijímate Ježiša Krista ako sovjho osobného Spasiteľa a Pána a túžite prežívať svoj život v spásnom vzťahu s ním?
2. Prijímate učenie Biblie tak, ako je vyjadrené v základných článkoch viery CASD a zaväzujete sa, že z Božej milosti budete žiť v súlade s týmto učením?
3. Prajete si krstom verejne vyjadriť svoju vieru v Ježiša Krista, byť prijatý do spoločenstva CASD a podporovať cirkev ako verný správca svojím osobným vplyvom, desiatkami, darmi a životom služby?