Nijaký dátum jubilea som nemal vo svojom diári zapísaný v takom predstihu ako 90. výročie založenia zboru v Ostrave – Radvanicích. Nieslo sa v znamení motta: Na věku nezáleží. Kazateľ zboru J. Loder mal veci starostlivo pripravené a priebežne so mnou konzultoval dôležité detaily týkajúce spomienkovej bohoslužby. Práve preto by mi bolo ľúto, keby mi moja rehabilitácia po pobyte v nemocnici prekazila zúčastniť sa na nej. Až do stredy to nebolo ideálne, ale vo štvrtok po kontrole, ktorá ukázala, že je všetko v poriadku, som sa začal tak aj cítiť a vedel som, že ak sa nestane niečo nepredvídané, tak budem mať síl cestovať až do Ostravy. V piatok poobede som vyrazil, aby som nemal až takú na cestovanie náročnú sobotu. V piatok večer sme s Loderovcami ešte rozprávali do neskorých hodín a v sobotu som si užil príjemnú na program bohatú sobotu. Stretol som starších kazateľov, ktorí v Radvaniciach slúžili – brat Švihálek, Šimek, Gorný, Gazda, P. Podsedník, J. Nowak a ďalší. Rozprával som sa s bratom Vladom Kohútom, ktorý je členom miestneho zboru a zdá sa, že tu našiel na dôchodok výborné duchovné zázemie. Zbor má plno detí, mládeže, silne zastúpenú strednú generáciu aj komunitu seniorov. Odpoludňajšie spomínanie sa nieslo v duchu predtočených rozhovorov so zástupcami všetkých vekových kategórií zboru a bolo pripravené veľmi pútavo. Bolo živé a krátke, takže nenudilo, čomu sa niekedy na spomienkových bohoslužbách nedá vyhnúť, najmä ak sú stredobodom spomínania bývalí kazatelia zboru so svojimi zážitkami z minulosti.
Bolo nám spolu tak dobre, že sme sa dohodli, že sa stretneme za nejaký čas na stretnutí KD s celou našou rodinou (pretože teraz som bol v Ostrave sám).
