V tomto týždni študujeme príbeh o Nábalovi a Abigajil – o manželskej dvojici, z ktorých je každý úplne iný. Ako môžu také rozdielne osobnosti a temperamenty žiť dlhé roky vedľa seba? Už preklad ich mien napovedá mnohé. Nábal znamená hlupák, ba až blázon. O podobnom hlupákovi (bláznovi) hovorí aj Žalm 14,1: „Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha.“ Nábal nie je len bohatý a lakomý veľkostatkár, ale jeho meno v sebe skrýva pre čitateľa príbehu aj posolstvo o jeho chápaní Boha. Neuznáva žiadne jeho normy, prikázania a zásady. Robí si po svojom a rozhoduje sa na základe momentálnej nálady. Nikoho neuznáva a nebude sa s nikým o nič deliť. Naproti tomu meno Abigajil znamená Otec sa zaradoval alebo Otec môj je radosť alebo Pôvodca radosti. (Heller) Podľa posledného významu by to mohlo znamenať, že svoju radosť čerpá z Boha. Podľa prof. Balabána sloveso g-j-l, z ktorého je odvodené jej meno, znamenalo pôvodne víriť v kruhu, čo by mohlo odkazovať k tancom, ktorým bola vzdávaná počas niektorých izraelských sviatkov pocta Hospodinu. Pre Abigajil je Boh niekto, kto je živý, činný, kto spôsobuje, že človek je radostný a veselí sa. Z Nábala čaší nervozita, nenávisť a sebectvo, z Abigajil radosť, snaha otočiť trudnomyseľnosť a depresiu na jasanie a veselosť. Každý z nich akoby veril v iného (b)Boha, ale to, ako ho vnímajú, sa prejavuje vo všetkom, čo v živote konajú.
Abigajil je príklad ženy, ktorá zachraňuje vlastného muža, rodinu, ale možno aj celú dedinu či okolie tým, že koná nezávisle od manžela, že je mu vlastne neposlušná. Prednáša pred rozhnevaným Dávidom prorocké slová o jeho budúcnosti v Hospodinovej priazni a požehnáva mu. (1 Sam 25,26-31) Dávid odpovedá podobne slovami požehnania (1 Sam 25,32-34) Požehnanie vyvoláva požehnanie. Dobré slovo slovo peknej a múdrej ženy spôsobuje, že Dávid zabúda na pomstu a žehná Hospodinu za to, že mu ju poslal do cesty.
(Princíp požehnanie za požehnanie (dialóg Abigajil a Dávida) nadobúda v Novom zákone radikálnejšiu podobu vďaka Kristovým slovám: „Modlite sa za tých, ktorí vás preklínajú.“ Požehnanie za požehnanie sa môže za istých okolností zmeniť na požehnanie za kliatbu.)
Udalosti naberajú takmer romanticko-seriálovú podobu. Nábal zomiera bezprostredne po tom, čo mu Abigajil oznámi, kde bola a čomu zabránila. Možno ho zasiahla „opovážlivosť“ Abigajil konať na vlastnú päsť, možno skolaboval pri predstave, čo sa mohlo stať, možno sa zľakol toho, že Abigajil rozdala Dávidovej družine pol jeho majetku. To Písmo bližšie nevysvetľuje. Toho, ktorého meno vyjadrovalo, že Boha niet, tu zrazu tiež už niet. Dávida Abigajil tak očarila, že si ju vezme za manželku. Berie si ju však v období, keď je stále prenasledovaný, skrýva sa a presúva sa z miesta na miesto. Neposkytol je bezpečný domov, ale Abigajil splnila, čo povedala, keď ju Dávid požiadal, aby sa stala jeho ženou: „Tvoja dievka bude služobnicou a bude umývať nohy služobníkom svojho pána.“ (v. 41) Zdrojom jej radosti i služby sa stal Hospodin, preto je mimoriadnou ženou a jej príbeh je zaznamenaný v Písme.
PS: V poznámke biblických úloh na nedeľu 24.10 sa hovorí, že Nábal „pohrdavo označil Dávidových mužov za otrokov, ktorí sa odtrhli od svojho pána a poslal ich preč s prázdnymi rukami“. Podľa toho, ako kontextu rozumiem, Nábal naráža v svojej arogantnej poznámke nie na Dávidových vojakov, ale na samotného Dávida, ktorý tým, že sa nepodriadil Saulovi, súčasnému kráľovi, destabilizuje situáciu v Izraeli. Dávid bol totiž v Saulovom dome akoby sluha, podriadený a ušiel od neho preč. Je to len detail, môže však mať pri výklade príbehu svoj význam, pretože ukazuje, za koho pokladal Dávida Nábal (otrok na úteku), a za koho ho pokladala Abigajil (Hospodinov pomazaný), čo rozdielnosť a duchovnú orientáciu manželov zvýrazňuje ešte viac.