Kto z nás môže s čistým svedomím povedať, že sa nikdy nepokúšal zakryť nejaký svoj priestupok, zlý skutok či morálne zlyhanie? V tom sme podobní Dávidovi – možno s nie tak tragickými dôsledkami. Kráľova snaha zakryť, k čomu došlo medzi ním a Batšebou, prináša sprievodný znak, ktorým je násobenie dôsledkov hriechu. Do jeho snahy všetko zamaskovať je vtiahnutých čoraz viac ľudí a najsmutnejšie je, že na to doplácajú nevinní, verní a zásadoví.
Je ťažké povedať, či Uriáš tušil, o čo Dávidovi v skutočnosti ide, keď ho posiela domov na noc, aby spal s Batšebou a zakryl tak skutočný „biologický zdroj“ jej neočakávaného tehotenstva. Uriáš sa zachoval ako verný vojak, ktorý sa držal zásad a určitého princípu solidarity. Neviem o nijakom špecifickom prikázaní mojžišovského zákona, ktoré by prikazovalo vojakom v čase vojenského ťaženia sexuálnu zdržanlivosť. Izraelci boli dosť často vtiahnutí do vojen, čo by znamenalo v extrémnom prípade vyhynutie národa. Vojenská česť, vernosť poslaniu, solidarita a spoluúčasť s ostatnými vojakmi je pre Uriáša najvyšším princípom. Ak nebudú mať aj ostatní jeho spolubojovníci tú istú príležitosť spať doma, nevyužije ju ani on. Nechce si užívať pohodlný život, ak sa ostatní obetujú. (v. 11)
Zaujímavé je, že Dávid ako vojak zažil podobnú situáciu, keď prišiel ku kňazovi Achílemechovi do Nóbu (1 Sam 21,1-4) v službách kráľa a pýtal si od neho chleby pre svojich sluhov. Kňaz mal k dispozícii len posvätné chleby, ale mal jednu otázku či podmienku: Zdržali sa sluhovia od žien? (v. 6) Kňaz predpokladal, že to nie je samozrejmé. Dávidova odpoveď sa začína slovom „isteže“, „samozrejme“ – ako by si kňaz mohol myslieť opak? Vyzerá to tak, že keď je niekto vo vojenskej službe či misii pre kráľa, nie je nič dôležitejšie, ako jej splnenie. Všetko ostatné, vrátane sexuálneho života, ide stranou.
Dostávame sa k zisteniu, že Dávid vedel veľmi dobre, že muž v službách kráľa by sa mal zdržať sexuálneho života. Po určitom čase (už ako kráľ) je prekvapený a zaskočený, že túto zásadu ešte niekto berie vážne. A čo je horšie, núti Uriáša, aby ju porušil. Uriášova zásadovosť, odovzdanosť a solidarita sa museli poriadne zahrýzť do Dávidovho svedomia. Uriáš nevedomky pripomína Dávidovi jeho začiatky, jeho prvotnú vernosť, od ktorej sa dnes v snahe zamaskovať svoj hriech odklonil. Uriáš je Dávidovým svedomím. Možno aj to je o dôvod viac, prečo sa ho Dávid chce za každú cenu zbaviť.
Uriáš porušuje aj jednu zo zákonitostí, že opití ľudia strácajú akékoľvek zábrany, pretože Uriáš ani po hostine s Dávidom nešiel spať domov. (v. 13) Paradoxne je opitý Uriáš lepší muž ako Dávid. Dávidova jasná hlava sa nedrží nijakých morálnych ani Božích zásad a je schopná splodiť plány na vraždu a vytvoriť siete, do ktorých sa má Uriáš chytiť, kým Uriáš si aj v alkoholovom opojení dokáže zachovať čisté svedomie.
Prichádza posledné dejstvo Dávidovho zákerného spriahnutia. Poveruje Joába, aby postavil Uriáša do prvej línie a potom, aby ho nechali v boji samého vydaného nepriateľskej presile.
Dávid už zabudol, ako odvrhol Joába, pretože prelial krv Abnéra. (2 Sam 3,27-29) Teraz ten istý Dávid poveruje Joába, aby prelial nevinnú krv Uriáša. Dávidov nepriateľ Joáb sa stáva jeho spojencom. Dávidovi nepriatelia Ammonci, proti ktorým Uriáš bojuje, sa stávajú kráľovými spojencami pri uskutočnení zákernej vraždy. A Dávidov verný vojak Uriáš sa stáva jeho nepriateľom. S Uriášom zomiera pravdepodobne aj množstvo ďalších izraelských vojakov.
Smutný dokument o Dávidovom zlyhaní. Príbeh nie je v prvom rade varovaním pred cudzoložstvom. Upozorňuje čitateľa na následky akéhokoľvek hriechu, ktorý človek tají a z ktorého sa nekajá. Snaha zakryť hriech prináša do života človeka nevratné dôsledky a žiaľ, často na to doplácajú nevinní. Uriáš je pripomienkou, že Boh nie vždy vyslobodí spravodlivého z pasce, ktorú mu nachystajú jeho nepriatelia. Uriáš ako mnohí starozákonní hrdinovia zomiera nezaslúžene, ako obeť zla. Napriek tomu, alebo práve preto patrí do zoznamu hrdinov viery, o ktorých hovorí list Židom 11, hoci v ňom nie je vyslovene vymenovaný. Aj my dnes chceme príliš často odmenu teraz a hneď, ale bez utrpenia a dôsledkov, ktoré prinášajú nezlomné postoje, vernosť Božím princípom a zásadám. Preto príbeh o Uriášovi nie je v Písme náhodou. Je určený aj nám dnes. Je povzbudením pre všetkých zradených a oklamaných. Pre všetky nevinné obete spikleneckých praktík. Pán Boh nezabúda.