Jedna z definícií fanatika znie, že je to človek s horúcou hlavou a chladným srdcom. Neviem sa zbaviť dojmu, že je to tak trochu aj prípad Joába. Je to syn Dávidovej nevlastnej sestry Ceruje (2 Sam 2,18), vlastne Dávidov synovec. Žeby aj to zohrávalo určitú úlohu vo vzťahu kráľa k svojmu veliteľovi vojska? Nepochybne. Dávidova váhavosť rázne zakročiť a postaviť sa proti svojvoľným rozhodnutiam a vražedným skutkom Joába bije do očí. Svojimi vodcovskými a veliteľskými schopnosťami pomáha upevniť a stabilizovať kráľovstvo, ale následky jeho násilníckych metód sú tragické. Zomierajú pri nich tí slabší a dôverčivejší. Žeby predchodca všetkých zelótov v Izraeli i v cirkvi? Fanatikov s chladným srdcom a horúcou hlavou? Horlivcov, ktorí zdanlivo bojujú za správnu vec, ale nemilosrdne a zákerne kosia okolo seba všetkých svojich „protivníkov“, tých, ktorí s nimi nesúhlasia a ohrozujú ich „vieru“, ideály a postavenie?
Pozdrav „pokoja“, s ktorým Joáb prichádza za Amasom a pritom má v ruke pripravenú vražednú zbraň, s ktorou hneď útočí a zabíja, nápadne pripomína Judášov pozdrav a bozk, ktorým označuje vojakom v Getsemane, koho majú zatknúť. To, čo Judáš chápe ako skutok v mene záchrany národa, Ježiš nazýva zradou. Kto mečom bojuje, mečom aj zahynie – tieto Ježišove slová prednesené pri inej príležitosti, po tom, čo sa ďalší horlivec stavia so zbraňou v ruke na obranu Božieho kráľovstva a odsekáva na počkanie uši, sa v Joábovom prípade naplnia doslova. Joábova snaha zachrániť sa v priestoroch svätyne vyznieva po tom všetkom, čo v živote vykonal a kým bol, tragikomicky. Samozrejme, aj Joáb mal aj svoje svetlé chvíle – keď si neprivlastnil slávu za dobytie Ráby, ale prenechal ju Dávidovi (2 Sam 12,26-31), alebo keď odrádzal Dávida od sčítania ľudu. (2 Sam 24,2-4) Boli to nezištné okamihy Hospodinovým duchom osvieteného muža, alebo len ďalšie z dobre naplánovaných postojov na získanie si kráľovej priazne či priazne ľudu?
Najhoršie je, keď človek koná v mene veľkej idey – politickej či náboženskej – a absolútne odmieta vnímať hlasy, pocity a názory tých druhých. Slepá poslušnosť a vernosť veľkým myšlienkam a ich nositeľom sa môže totiž jedného dňa zmeniť na slepú nenávisť k tým, ktorí stoja v ceste ich naplneniu. Joáb zabíja, Judáš zrádza… Tieto dve postavy majú niečo spoločné. Ježiš ukazuje, že je lepšie za ich uskutočnenie zomrieť, než zabíjať a zrádzať.