To musí něco znamenat… Táto veta sa niekoľkokrát opakovala v texte Vánoční mše Jakuba Rybu, ktorej časť som si vypočul v piatok večer na Staromestskom námestí. Spievalo sa tam znameniach, ktoré sprevádzali Ježišovo narodenie. Sólisti speváci i hudobníci boli skvelí profesionáli, len neviem, či si oni aj väčšina poslucháčov uvedomovala hĺbku textov, ktoré zneli z úst sólistov…
Môj odpočinkový vianočný program bol poznamenaný tým, že som neopatrným a neodborným manipulovaním s počítačom vymazal z neho všetky data, ktoré som v ňom mal zaznamenané za posledný rok. Už som to „oplakal“ a rozlúčil sa najmä s kázaniami, poštou, prípravami na hodiny na TS a fotografiami. Moja chyba – nezálohoval som si za posledný rok nič. Paradox je ten, že deň pred tým som si kúpil externý disk, kde som sa chystal si všetko zazálohovať. Povedal som si, že to urobím na druhý deň večer. Neskoro…
To je dôvod, prečo som sa na dlhší čas odmlčal. Mám už náhradný notebook, menší a pomalší a hlavne „chudobnejší“.
A poučenie? Predovšetkým viac trpezlivosti… a nehrať sa na odborníka.
Keď som telefonoval jednému bratovi, počítačovému expertovi a prosil o pomoc, tak mi povedal, že najhorší sú v tejto oblasti poloodborníci. Obyčajní užívatelia nemajú odvahu púšťať sa do zložitých počítačových operácií a odborníci to vedia. A poloodoborníci, ku ktorým som sa zaradil aj ja, potom musia za svoju odvahu zasahovať do vecí, v ktorých sa nevyznajú, pykať.