Milí čitatelia Diára,
vstúpili sme do nového roku a je asi dobre, že v kalendári existujú určité ohraničenia – etapy, ktoré delia čas na menšie celky – od sekúnd až po roky. Je dobré, že aj ten najdlhší časový úsek sa po 365 dňoch skončí a sprevádza ho určité hodnotenie a pre nás kresťanov sprevádzané predovšetkým vďačnosťou. Potrebujeme takéto okamihy, aby sme si uvedomili, že život aj čas sú Božie dary, s ktorými by sme mali nakladať zodpovedne. Ale aj keď sa nám to vždy nedarí, je tu k dispozícii nový čas, nová príležitosť na zužitkovanie daru života.
Silvestrovský piatok je pre nás adventistov určitou dilémou, ako prežiť večer inak než keď posledný deň roka pripadne na iný deň týždňa. Ako stráviť večer tak, aby v ňom bolo menej hluku zo zábavných televíznych programov a viac duchovného prežívania toho posvätného času, ktorý poskytuje sobota? Ako rodina sme sa rozhodli, že večer strávime veľkou prehliadkov rodinných albumov a pripomenutím si pekných okamihov, ktoré ostali zvečnené na fotografickom papieri alebo v počítači (zachytené okamihy posledného roku sa navždy stratili kvôli kolapsu môjho počítača). Potom sme spolu hovorili o tom, čo nám odchádzajúci rok priniesol i odniesol a za čo všetko sme Pánu Bohu vďační. A nakoniec najmladší Dominik navrhol, aby sme si dali nejaké predsavzatia. Po skončení tejto „domácej“ časti programu sme si urobili s Alenkou a jedným naším rodinným priateľom prechádzku tichšími pražskými uličkami. Ani nám sa nepodarilo stopercentne uniknúť všetkým „pokušeniam“ a nástrahám, ktoré silvestrovský večer ponúka, ale ako rodina sme ho prežili s vedomím Božej blízkosti a vďačnosti.
Rád by som vám milí čitatelia vyjadril poďakovanie za to, že prichádzate na môj Diár a spolu sa tu stretávame. Sám som nevedel do čoho idem, keď vytvorím takúto virtuálnu platformu odhaľujúcu niečo z môjho profesného, duchovného i osobného života. Som rád, že sa na nej môžeme spolu spoznávať a učiť spolu komunikovať, vychádzať a možno sa aj tolerovať a odpúšťať si.
Prajem vám všetkým v novom roku ustavičné vedomie Božej prítomnosti a istotu, že v našom Pánovi máme úžasného Priateľa a Zástancu. Nech sa v našom živote deje čokoľvek, nezabudnime, že nás má rád.