Do Horní Cerekve sme prišli s pomerne slušným časovým predstihom, bol teda čas na prečítanie nástenky a obhliadku modlitebne i okolia zboru. Na obec s 2000 obyvateľmi je počet našich členov zboru veľmi slušný a čo je pozoruhodné, sú v ňom zastúpené všetky vekové kategórie. Zaujímavá bola aj informácia, že zbor má 22 detí, čo je pre budúcnosť zboru určite optimistické. V zbore som sa cítil veľmi dobre a spoločné agapé k radostnému spoločenstvu určite významne prispelo. Odpoludnie sme venovali deťom a mal som aj krátky príhovor z Písma. Po ňom som odpovedal na množstvo otázok, z ktorých najväčšie emócie (moje aj zboru) vzbudila téma ekumenickej spolupráce s inými cirkvami. Stačí jeden pomerne radikálny nesúhlasný názor a rozhýbe to emócie všetkých diskutujúcich. Ale všetko sa skončilo v dobrom duchu a v bratskej láske sme si zaspievali pieseň, ukončili sobotu, trochu ešte podiskutovali a rozišli sa domov. Prajem zboru v Horní Cerekvi, aby si uchovali aj naďalej ducha bratskej lásky, ktorý som u nich vycítil a prežil.
