Ježišova ľudskosť a všímavosť je pozoruhodná. Nezačína sa až vtedy, keď volá učeníkov, aby si išli odpočinúť a najesť sa na osamelé miesto – mimo civilizácie, ale už vtedy, keď ich posiela na uzdravovavciu misiu po dvoch. Stres sa určite zvláda ľahšie, keď sa niekde vyberie dvojica, než keď je človek odkázaný len sám na seba.
Práca s ľuďmi je náročná a vyčerpávajúca – to vedia všetci, ktorí pracujú v tzv. pomáhajúcich profesiách. Ticho a samota, čas na odpočinok, príležitosť odreagovať sa nejakou inou činnosťou sú nevyhnutné aj pre ľudí konajúcich duchovnú službu. Ježiš mal v sebe obrovský zdroj motivácie pre službu druhým, ale ako je to pekne vyjadrené v poznámke EGW, aj tak odchádzal z miest, kde pracoval do polí, hôr a tam premýšľal o Bohu a rozprával sa s ním. Rovnako bolo súčasťou jeho odpočinku aj pobyt v Betánii, v dome Lazara, Márie a Marty.
Nie je vždy jednoduché najmä pre nás mužov oddeliť si čas pre odpočinok. Ak sa to skombinuje s našou duchovenskou službou, s tým, že kazateľská či administrátorská práca nemá nikdy koniec a vždy sa nájde niečo, čo by bolo treba ešte stihnúť a urobiť, potom sú asi namieste Ježišove slová: „Poďte na osamelé miesto a trochu si odpočiňte.“ Generácia našich priekopníkov bola neuveriteľne obetavá a venovala množstvo času misijnej a zvestovateľskej práci. Ale slovo odpočinok im znelo rovnako ako slovo lenivosť. Pamätám si jedno kazateľské zhromaždenie s manželkami na začiatku mojej služby na zbore, keď starší brat rozprával, ako sa jeden večer len tak prechádzal s manželkou po meste a bál sa, že stretne niekoho zo zboru, kto sa pohorší nad tým, že nie je namiesto prechádzky niekde na biblickej hodine. Samozrejme, ideálny kazateľ nie je ani ten, kto je celý deň zapriahnutý do domácich prác a starosti o výchovu detí, kým sa jeho manželka vráti z práce.
Ježišova reakcia na potrebu učeníkov mi naznačuje, že mu nejde o to, aby sme sa v jeho službe zodrali a vystavovali to ešte všetkým na obdiv. Je mi vždy ľúto, keď vidím niektorých svojich kolegov, ktorí sú akoby stále v behu. Neverím, žeby si Pán Boh prial, aby sme si privodili infarkt len preto, že nevieme kedy prestať a možno tým aj unikáme pred zodpovednosťou za rodinu, vlastné zdravie i zdravý duchovný život. Preto som rád, že Ježiš pozýva aj k odpočinku a posvätený workholik nie je jeho ideál.