Mimoriadna únijná rada (tvorí ju vedenie únie plus predsedovia združení) bola mimoriadna ani nie tak pre množstvo bodov agendy, ktorá by sa nedala zvládnuť aj za kratší čas, ale jednoducho preto, že sme ako vedenie únie chceli mať viac času nielen na pracovné rokovanie, ale aj na vzájomné zdieľanie a duchovné spoločenstvo a pekné prostredie hotela v Tetčicích nám na uskutočnenie nášho plánu poskytlo výborné zázemie. V pondelok dopoludnia sme sa stretli s vedúcimi mládeže a evanjelizácie zo všetkých združení a diskutovali sme o vytvorení priorít cirkvi pre ďalšie obdobie. Chceli sme poskytnúť vedeniam združení ešte v predkonferenčnom čase podklad a inšpiráciu na stanovenie vízie jednotlivých konferencií na ďalšie štyri roky. Začali sme diskusiou o tom, kde vidíme najslabšie miesta v cirkvi a po hodinovom brainstromingu sme došli k výsledku, že na na prvom mieste je to duchovnosť alebo budovanie osobného vzťahu k Bohu. Je to povedané určite veľmi zjednodušene, ale náš záver bol obsiahlejší a zahrnoval množstvo ďalších oblastí života cirkvi, ktoré by sme chceli v budúcnosti zmeniť, alebo aspoň ovplyvniť k lepšiemu.
Moja príprava na toto stretnutie zahrnovala preštudovanie vízií a plánov všetkých oddelení a inštitúcií. A výsledok? Konáme veľa aktivít a máme veľké vízie a plány, ale naše oddelenia nie sú vzájomne prepojené a veľmi zjednodušene povedané kopú na vlastnom piesočku. Aj to by sme chceli zmeniť a budeme hľadať užšie spojivá medzi jednotlivýcmi oblasťami života cirkvi.
Aby som sa dostal k tomu najdôležitejšiemu – chceli sme predsedom združení vyjadriť naše poďakovanie za službu počas ich štvorročného funkčného obdobia. Venovali sme tomu pondelňajší večer – bol naozaj výnimočný. Počuli sme našich kolegov hovoriť o ich skúsenostiach z ich práce z nedávnej i vzdialenejšej minulosti, o ich obavách i radostiach spojených s tým, že sú v čele združení. Večer sme ukončili modlitebným stíšením a naše ocenenie ich práce sme vyjadrili aj malým darčekom v podobe knihy.
V jednom z vyznaní predsedov združení zaznelo, že sa vždy teší na rokovanie našej únijnej rady. A som presvedčený, že to nie je radosť, ktorú spôsobujú body agendy, ale vzájomné spoločenstvo, dôvera a spolupráca pri dosahovaní spoločného cieľa. Som rád, že sa dokážeme spolu nielen dohodnúť, ale aj spolu modliť a načúvať Božiemu slovu.
P.S. Na prechádzke po Tetčicích som narazil na vývesnú tabuľu Obecného úradu, kde bol oznam o zbieraní starých autolekárničiek, ktoré organizuje ADRA. Príjemne ma to v tom chladnom ráne zahrialo pri srdci…
