Neviem, koľkí z vás prakticky aplikujú túto biblickú radu, ktorú Jakub adresuje prvým kresťanom. Biblický oddiel u Jakuba 5,12-18 je o potrebe a účinnosti príhovornej modlitby predovšetkým za chorých. Jakubova rada je spojená s vyznaním hriechov ako sprievodným javom procesu uzdravenia. Sú cirkvi, ktoré túto radu inštitucionalizovali a urobili z nej podmienku odpustenia hriechov. U nás v snahe vymedziť sa voči sviatostnému „vyznávaniu hriechov“ ostáva táto rada takmer zabudnutá a nepripomína sa, čo je škoda. Prežil som v svojom živote obdobie poctivého spovedného života s úžasným pocitom očistenia, aj obdobie, keď sa dôsledné rešpektovanie učenia, že získať darovať odpustenie môže len kňaz, stalo neprekonateľnou prekážkou môjho osobného vzťahu k Bohu a na spoveď som prestal chodiť. A ani výkladové úpravy, že kňaz odpustenie len sprostredkováva, alebo najprogresívnejší názor, že vyznaním sú hriechy človeku odpustené a kňaz len zmieruje hriešnika s cirkvou (ktorej sa hriech jednotlivca dotýka), už nezmenili môj postoj k spovednej povinnosti.
Pravda ale je, že v našom prostredí sa o vyznaní hriechov už veľa nehovorí a nekáže. Keď som ako malý chlapec študoval spovedné zrkadlo a analyzoval svoj detský „trestný register“, malo to niečo do seba. Možno to bolo zákonícke a naivné, ale pomáhalo mi to rozoznávať to dobré od zlého, uvedomovať si dôsledky vlastného konania nielen pre rodičov, ale aj pre Pána Boha, o ktorom som vtedy nemal ešte veľmi jasnú predstavu. Naučil som sa jednoducho, že hriech nemožno brať na ľahkú váhu.
Dokážeme nájsť vo svojom zbore či v cirkvi človeka, ktorému môžeme bezpodmienečne dôverovať, že nezneužije moje vyznanie a neprestane si ma vážiť a mať rád? A s tým súvisí aj otázka, či náš zbor je bezpečné prostredie na život hriešnikov všetkého druhu a ich prípadné vyznania hriechov a pokušení, s ktorými zápasia. Neposkytli by, naopak, takéto pokusy o úprimné vyznania len zaujímavú agendu na odsudzovanie „úbohého“ duchovného stavu neposväteného člena cirkvi? Priznám sa, že sa mi z času na čas zacnie mať vedľa seba dôveryhodného brata, ktorý by zniesol bez slova, ale s hlbokým pochopením aj výpočet mojich zlyhaní…