Dnešnou skúškou z Teologickej filozofie som uzavrel jednu dôležitú časť svojho štúdia na Husitskej teologickej fakulte. Absolvoval som potrebný počet predmetov a dosiahol tým potrebnú hranicu 300 kreditov na to, aby som sa mohol prihlásiť na štátnicové skúšky. Dobre rozbehnutý študijný systém sa narušil pred rokom a pol mojím príchodom na Úniu, takže koniec štvrtého a piaty ročník som dorábal takmer dva roky. Pokúsim sa urobiť 5 štátnicových skúšok ešte v tomto roku a na budúci napísať a obhájiť diplomovú prácu.
Štátnicové otázky už mám vytlačené a ležia predo mnou na stole. Okrem toho, že mi spôsobujú stres, vyvolávajú vo mne spomienku na to, ako som sa po maturite tešil z toho, že už nikdy nebudem musieť chodiť do školy (a fakt sa viac tešil na vojnu). Iróniou je, že počas života som nechodil do nejakej školy alebo škôlky len nejakých 10 rokov. Zvyšok som strávil v rôznych denných či diaľkových laviciach, do ktorých ma väčšinou dostali silné rodičovské alebo „bratské“ odporúčania. Ale ak mám byť úprimný, neľutujem…