Ester a Daniel – dve výrazné biblické postavy, ktoré sa ocitnú na kráľovskom dvore cudzej mocnosti. Kým Danielov židovský pôvod je známy po celý čas jeho pobytu v Babylone, Ester dostala od svojho bratranca Mordochaja príkaz, aby neprezradila, že je Židovka. (Est 2,10) Dôvod utajenia Esterinho pôvodu ostáva nejasný. Ide o Morodochajovu vypočítavosť, pretože z Esterinej hviezdnej kariéry ako jej príbuzný môže v budúcnosti sebecky ťažiť, alebo je taký predvídavý, že ju pokladá Boží nástroj na vyslobodenie svojho ľudu a vie, že ešte nenastal ten správny čas na odhalenie jej národnej príslušnosti?
(Feministické komentáre za kladnú hrdinku pokladajú skôr kráľovnú Vašti pre jej odvahu vzoprieť sa rozkazu opitého kráľa, aby sa predvádzala pred jeho hosťami. Ester hodnotia skôr negatívne – za to, že zneužíva svoju ženskú príťažlivosť a je poddajná kráľovi.)
Daniel sa otvorene priznáva k viere v Boha, čo ho vystavuje prípadným postihom, ale zároveň to ukazuje na zdroj jeho morálnych postojov a zásad. Esterina cesta medzi najvplyvnejších ľudí v paláci je na rozdiel od Daniela v Babylone či Jozefa v Egypte z nášho pohľadu morálne pochybná. Určite nešlo o nevinnú súťaž krásy, ktorú Ester vyhráva a za odmenu sa dostáva do kráľovej blízkosti a nahrádza Ahasverovu „neposlušnú“ manželku Vaští. Komentáre sa vyhýbajú priamej odpovedi na otázku, či Ester bola jednou z kráľových mileniek, alebo sa na túto úlohu len pripravovala. V každom prípade je „národný“ záujem či záujem Božieho ľudu postavený vyššie a je v príbehu dominantnejší, než morálne hodnotenie Esterinej prítomnosti v kráľovskom háreme. Ak hrá žena dôležitú záchrannú úlohu v živote národa, potom sú aj jej eticky diskutabilné činy hodnotené miernejšie alebo sa nehodnotia vôbec. (napríklad Judit aj pramatky)
S týmto postojom korešponduje aj informácia stanice ABC odvysielaná 11.10.2010, že rabín Ari Schvat schválil, že členky izraelskej tajnej služby Mossad môžu mať sex s nepriateľskými agentmi pri operáciách (tzv. sex stings) , keď slúžia ako volavky. Asi to nie je nič nové a každá tajná služba môže používať podobnú taktiku, ale rabín Schvat odkazuje práve na knihu Ester, aby toto stanovisko podporil aj biblicky. Povedal: „Kráľovná Ester, ktorá bola Židovka, spala s perzským kráľom Ahasvérom asi 500 rokov pred n.l., aby zachránila svoj ľud.“ (Ešte zvláštnejšie pôsobí jeho rada pre manželov vydatých agentiek. Podľa neho by sa pred samotným sexuálnym aktom s nepriateľom mali s nimi ich manželia rozviesť a potom by boli povinní si ich vziať späť.)
Zdá sa, že aj sám Mordochaj tají svoj pôvod. Odhaľuje ho až vo chvíli, keď vyjde kráľovský výnos o tom, že Hamánovi treba vzdať poctu klaňaním. Mordochaj sa odmieta klaňať aj po tom, čo ho k tomu vyzývajú kráľovi služobníci a aj keď vie, že ho to môže stáť život, odhalí dôvod, prečo to neurobí. (Est 3,4.6) Ísť s kráľom do postele je dovolené, ale vzdať poctu klaňaním človeku na základe kráľovského výnosu nie.
Aj keď sa v knihe Ester nespomína Božie meno a nie je tam reč o modlitbe (len o pôste), Božia prozreteľnosť je v nej obsiahnutá veľmi výrazne. Boh ponižuje tých, ktorí sú pyšní (Haman) a vyvyšuje tých, ktorí mu dôverujú. Napriek tomu, že je tu dominantný ľudský prvok a ľudské nástroje pri dosahovaní určitého cieľa, samotné oslobodenie je plne v Božích rukách a nie je od nich závislé. (Est 4,14)