Dnešná téma sobotných úloh je pokračovaním tej včerajšej s názvom Na co se dívají druzí. Obidve vychádzajú z biblických textov a v obidvoch dochádza k tomu, čo sám pre seba nazývam sekundárnou aplikáciou (ono to platí pre celý študijný týždeň). Znamená to, že prvotný zámer textu ostáva prehliadnutý a nahradí sa v tomto prípade psychologickou radou a povzbudením. Dominujú výrazy ako vedomie vlastnej hodnoty, vnímanie samého seba, sebavedomie, menejcenný atď. Nemusíme sa brániť aj takejto aplikácii textu, ale s najväčšou opatrnosťou a čestnosťou k výkladovým pravidlám a mala by byť jasne oddelená od aplikácie primárnej.
Príkladom je téma Na co hledí Bůh (Luk 15,4-7) na stredu. Evanjelista Lukáš predsa nepísal toto podobenstvo, aby pastoračne povzbudil toho, kto je v „pokušení myslieť si, že je horší, menejcenný a všetkými zavrhnutý“, ako to naznačuje hneď prvá veta poznámky. V podobnom duchu pokračuje poznámka ďalej: „Pastier, žena i otec preukazujú zvláštnu pozornosť najmenej úspešnému jedincovi.“ Nemyslím si, žeby podobenstvá v Luk 15 mali povzbudiť neúspešné a skrachované existencie. Stratená ovca, minca i syn nie sú symbolmi neúspešných, menejcenných a všetkými zavrhnutých jedincov. Ich sebavedomie, osobnosť, či prípadné komplexy menejcennosti nie sú dôležité. Spája ich to, že sa stratili, t.z. vzdialili od niekoho, s kým boli dovtedy v úzkom kontakte, od koho boli závislí a kto im zabezpečoval existenciu. Nie je dôležité dokonca ani to, či si to spôsobili sami, či si svoje blúdenie uvedomujú alebo nie. Sú to podobenstvá o aktivite a iniciatíve zvonku, intervencii a záujme nebeského Otca, aby sa obnovil prerušený vzťah, komunikácia, spoločenstvo. Do kategórie stratených môžu naopak patriť veľmi úspešní a sebavedomí jedinci. Lukáš nesleduje dejovú líniu, či schému amerických filmov, kde odstrkovaný, slabý a ponižovaný si nájde schopného majstra bojových umení, ktorý mu pomôže vydobyť si rešpekt v kolektíve. Pastier, žena a otec v podobenstve nie sú psychologickí poradcovia, ktorí poskytujú návod na úspech v živote. To, že sprievodným znakom návratu k Bohu je radosť, zmenený život, zmenené hodnoty a z toho vyplývajúci nový pohľad na seba, blížnych i Boha, to je milosť, dar, niečo nezaslúžené. Vedomie, že ma Boh má rád, prijíma ma a hľadá, keď sa stratím, ma môže zbavovať aj pocitov menejcennosti, dvíhať moje sebavedomie a dokonca zo mňa urobiť úspešného človeka, ale nie je to prvotný zámer Božieho záujmu o mňa. Niektoré aplikácie by mali byť v úlohách malým písmom, niekde pod čiarou, aby nezatieňovali v biblickom texte to podstatné…