Piatková cesta do Vaďoviec sa trochu skomplikovala – asi 40 km pred Brnom mi auto vypovedalo službu. Vypol sa motor a ostal som trčať asi pol hodinu v odstavnom pruhu, kým ma neprišiel naložiť majiteľ blízkeho autoservisu. Asi dva dni predtým som si pri jednej ceste autom povedal, že sa mi už dlho nepokazilo. Ilúzia netrvala dlho. Náš „mrzáčik“ ako ho nazývame sa už dostal do dôchodkového veku. Vyzerá, že podobné prekvapenia budú pribúdať, preto sa ho budem musieť asi zbaviť.
Stáť v piatok večer na diaľnici v odstavnom pruhu je otrasný zážitok. Ešteže máme mobily a bratov, ktorí sú ochotní vám pomôcť. Vďaka Vojtovi Polákovi z Brna, ktorý mi sprostredkoval kontakt na úžasného servisáka a Liborovi Škrlovi, ktorý mi požičal auto, som sa napokon dostal večer do Vaďoviec podľa pôvodného plánu.
Nestihol som však už pobudnúť v rodine kazateľa Stana Slamku, ako sme si to naplánovali, ale zakotvil som rovno v dome Kmeťovcov, ktorí sa o hladného pocestného vzorne postarali.
Nebyť konferencie Kresťan a sexualita v Brne, bol by vo Vaďovciach plný zbor. Mládež však dala prednosť tejto pútavej téme, a tak v zbore ostali už len tí, ktorí majú v týchto otázkach jasno:-)
Poobede sa zišiel opäť celý zbor a na koniec pobožnosti sa z podnetu jedného brata zhromaždili niektorí členovia dopredu a ústami kazateľa S. Slamku sa modlili nado mnou modlitbu požehnania. Bol to pre mňa silný zážitok. Takúto skúsenosť som zatiaľ nezažil, ale bol to ten najlepší koniec dnešnej peknej soboty vo Vaďovciach.
