Ako určiť hranicu bohatstva? Je dobré, že pokiaľ ide o stanovenie rozdielu medzi bohatstvom a chudobou Ježiš nevytvoril nijaké kategorizačné tabuľky ani neurčil nijakú hranicu chudoby. Štát konkrétne čísla asi pre štatistické dôvody potrebuje, ale Písmo nie. Zaujal ma dnes v tej súvislosti Agúrov výrok z Prísl 30,8.9, ktorý tiež presne nedefinuje, čo je chudoba a čo bohatstvo, ale žiada Hospodina, aby mal takú tú štandardnú, priemernú životnú úroveň. Nedávno som niekde čítal, že v dnešnej dobe nie je problém mať „dostatok“, ale mať „dosť“. Istý riaditeľ židovskej školy sa spýtal svojich žiakov: „Kto je bohatší? Ten, kto má sto dolárov, alebo dvesto?“ „Dvesto,“ odpovedali študenti jednomyseľne. „Nemusí to tak byť,“ odpovedal a pokračoval: „Pamätajte si, že bohatstvo sa žiaľ nemeria množstvom prostriedkov, ktoré človek má, ale tým, koľko si myslí, že mu ešte chýba. Väčšina ľudí by svoj majetok zdvojnásobila; takže ten, kto má sto dolárov, chce mať dvesto, chýba mu teda stovka. Ale ten, kto má dvesto, chce štyristo, takže mu chýbajú dve stovky. Neznamená to teda, že človek so stovkou je bohatší, pretože sa domnieva, že mu chýba menej, než tomu, kto má dve stovky?“ Áno, paradoxne je bohatší je ten, kto má menej, pretože mu chýba menej, než tomu, kto túži po tom, mať mnohonásobne viac. Najbohatší je potom ten, kto je spokojný s tým, čo má. A to je aj Agúrov postoj. Neviem, či je ešte niekde v Písme podobná modlitba: Pane, nechcem byť bohatý. Podvedome po bohatstve všetci túžime. Predstavujeme si, čo by sme robili s tými miliónmi, keby sme ich nejako získali. Keď máme niečoho veľa, chceme toho mať ešte viac. Websterov výkladový slovník definuje chamtivosť ako sebeckú a neprimeranú túžbu vlastniť niečo (napr. peniaze) vo väčšom množstve, než človek potrebuje. A zase sme pri tom – dokáže človek nájsť rozumnú hranicu svojich potrieb? Poznáte niekoho, kto by nechcel mať zo všetkého viac?
Agúrove dôvody modlitby za priemerný plat stoja za premýšľanie. Týkajú sa obáv z dôsledkov jedného i druhého extrému – chudoby i bohatstva. A bojí sa o jedno – aby sa to čo má alebo nemá negatívne nepodpísalo na jeho chápaní Boha, na obraze, ktorý o ňom má. Neprimerané bohatstvo živého Boha zatieni: Kto je Hospodin? (takmer faraónovská otázka) a chudoba, ktorá núti kradnúť, zase zneucťuje Boží zákon i toho, kto ho vydal. Agúr chce mať v živote len to, čo mu neznemožní žiť v úzkom spoločenstve a v súlade s Hospodinom. Aj keď sa podobnú modlitbu ako Agúr nemodlím, zdá sa mi, že ju napriek tomu Boh v mojom prípade akoby vypočúval…