Návsí je najvzdialenejší zbor od Prahy v ČR, blízko slovenských hraníc. Sliezko má svoju osobitú atmosféru, ktorá je čímsi podobná s niektorými slovenskými zbormi, ako si ich pamätám z minulých čias.
Bol som prekvapený, že Návsí je pomerne veľký zbor – má vyše 90 členov. Aj mládežnícka trieda sobotnej školy bola veľká, čo sa až tak často nevidí. Obedňajšiu prestávku sme strávili u vedúceho zboru br. Turoňa. Poobede sa nás zišlo tiež pomerne dosť. V diskusii som čakal viac otázok na telo, ale nestalo sa. Napríklad na tému financovania cirkvi, čo je teraz pred konferenciami téma číslo jedna.
Po skončení odpoludňajšieho zhromaždenia sme sa ešte zastavili u s. Bieleschovej, kde sme si ukončili sobotu a spolu s časťou rodiny kazateľa J. Fursta ešte chvíľku posedeli v družnom rozhovore. Domov sme sa vrátili pol hodinu po polnoci.
Ráno o pol siedmej som už bol na ceste do Brna spolu s E. Miškejom, kde sme sa zúčastnili na výbore kresťanského správcovstva. Odsúhlasili sme návrh nového finančného poriadku, ktorý chceme predložiť na najbližšom výbore únie.
Okrem iného mimo agendy sme si pripomenuli narodeniny jeho člena Z. Machoňa, ktorý nám všetkým kúpil sladkú malú odmenu.
Zdá sa, že sa oplatí niektoré výbory presúvať na nedeľu, lebo nás mužov to ťahá domov viac ako cez týždeň. Možno aj preto sme dnes výbor skončili v rekordne krátkom čase. Kto by chcel prepásť nedeľné odpoludnie s najbližšími pri dobrom obede a sladkej buchte?
A posledná správa sa týka môjho „mrzáčika“, ktorý bol celý týždeň v autoservise v Brne. Jeho liečebný pobyt ma stál nejakých 18.000 Kč. Teraz stojí pokorne zaparkovaný pred Londýnskou. Prvú zaťažkávaciu skúšku – cestu z Brna do Prahy – úspešne zvládol. Uvidíme, ako dlho mu to vydrží… a čím ma zase prekvapí…
