Práve pred 20. rokmi – presne 27.4.1991 – sa začala písať kronika nášho spoločného manželského života. Dnes sme si s Alenkou v Průhonickom parku trochu zaspomínali, trochu sa poprechádzali, kochali sa rozvoniavajúcimi kvetmi, kríkmi i stromami a prežili aspoň chvíľku samoty a vďačnosti za to, že sme to spolu zvládli. Boli to roky plné zmien a sťahovaní, ale zároveň bohaté na zážitky, stretnutia a priateľstva s novými ľuďmi. Od začiatku nás spájalo aj hlboké duchovné puto, čo v neľahkých časoch bolo medzi nami pevným spojivom. 20. výročie sa vraj nazýva porcelánovou svadbou. Porcelán je symbolom krehkosti, ale keď sa s ním opatrne zaobchádza, slúži roky a roky. Každý vzťah, aj manželský, je krehký a neoplatí sa s ním žonglovať. Uvedomujem si, za čo všetko Alenke vďačím a prial by som si, aby to pokračovalo najmenej ďalších 20 rokov…