Už keď spolu so mnou sledujete osudy mojej motorizovanej flotily v počte jeden mrzáčik s 300 000 najazdenými kilometrami a stareckými chorobami a vrtochmi, tak len pre informáciu, že som ho vymenil za novšiu Octaviu. Okrem starostí s jej zháňaním, zhromažďovaním finančných prostriedkov na jej kúpu, pribudli starosti s jej parkovaním (parkovacie miesto pred úniou je dosť úzke), ovládaním (je to dlhšie a širšie auto), stal som sa citlivejší na jej lak (neponičí sa?), na deti (nasadať len s čistými topánkami a nejesť v aute) a občas sa obzriem z okna, či mi ju ešte niekto neukradol 🙂 Ale som vďačný niekoľkým úžasným ľuďom z cirkvi, ktorí mi pomohli niesť bremeno starostí pri jej hľadaní a kúpe (Kamil Nikerle), odstraňovaním drobných nedostatkov (Luboš Reitz) i servisovaní (Vojtech Polák & syn). A samozrejme manželke za trpezlivosť počas mojej duševnej neprítomnosti odkedy sa zháňaním auta zaoberám:-)
