Podobenstvo o stratenom synovi je v tomto týždni hlavnou témou biblických úloh a je dobré, že tie ťažšie uchopiteľné alebo ustavične sa opakujúce abstraktnejšie schémy ospravedlnenia boli vystriedané konkrétnym a jasným podobenstvom o Božom vzťahu k hriešnikovi. Tu je však zase problém, či dokážeme v podobenstve objaviť, čo ešte nepoznáme, aby sme sa neopakovali a nepripomínali tie isté myšlienky dookola.
Pre mňa je určite nové to, že Ježiš uvedie ako príklad stratenú ovcu. Možno by som čakal, že to bude nejaké vzácnejšie zviera, ktoré má obrovskú hodnotu, pre ktorú sa oplatí majiteľovi namáhať a riskovať. Z počtu sto oviec je jedna stratená zanedbateľné percento. A možno práve o to ide. Pre nás ľahko nahraditeľný kus, pre pastiera nepostrádateľná a vzácna súčasť stáda. Na základe tej „tuctovosti“ a obyčajnosti stratenej ovce sa vyníma aktivita pastiera, ktorý ju hľadá. Ide o viac, než o jej ekonomickú hodnotu.
To druhé zaujímavé je, že peniaz stratila žena a nie muž. Zdá sa, že už v Ježišových časoch boli držiteľkami rodinnej kasy ženy. Alebo je žena ako vlastník peňazí použitá preto, že sa dokáže spontánnejšie radovať ako muž? Že sa dokáže o svoje emócie ľahšie podeliť a zavolá svoje priateľky a susedy a stáva sa vhodnejším obrazom nebeskej radosti? Čo by asi robil muž, keby našiel stratený peniaz? Ako by asi vyzerala jeho radosť? Hľadal by vôbec stratený peniaz? Vedel by zažať sviecu, pozametať dom a usilovne hľadať ako to opisuje podobenstvo? Nebolo by to mužovi jedno? Zdá sa, že pre Lukáša je žena príhodnejší vzor usilovnosti v hľadaní ako muž a určite aj obraz radosti v nebi nad kajúcim hriešnikom.
A to predposledné – mladší syn si musí dať pozor, aby sa po udomácnení v otcovom dome nestal postupom času podobný svojmu staršiemu bratovi, keď jeho mladší súrodenci zopakujú jeho skúsenosť s výletom do sveta…
A nakoniec zaujímavá paralela na začiatku a konci podobenstva. Niekde som čítal, že svojou žiadosťou o vydanie dedičného podielu mladší syn jasne ukazuje, že pokladá svojho otca už za mŕtveho. Chcieť predčasne dedičstvo akoby naznačovalo, že sa nevie dočkať otcovej smrti a predbieha ju. Možno to pre otca nebol príjemný pocit, ale on na to nijako nereaguje. Na konci podobenstva však otec povie zaujímavú vetu: Tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil. Mladší brat pokladal otca za mŕtveho a v skutočnosti bol mŕtvy on sám.
PS: Počuli ste už skrátenú verziu podobenstva o stratenom synovi? Tu je: Stratený syn prichádza s prázdnymi rukami a s pokorou domov. Keď ho vidí jeho otec, vybehne z domu a kričí: Zabite to teľa:-)