Dúfam, že od dnešného dňa si už nebudem mýliť Trutnov a Turnov. Aj preto, že sa mi vryl do pamäti ako zbor, kde som mal Večeru Pánovu a preto bola sobotná škola poobede, že som ju preberal ja (čo sa už dávno nestalo), že sme skončili VP už o pol jedenástej, že sme sa cez obed otvorene a v dobrom duchu pri stole porozprávali, kde som konečne osobne spoznal brata Láďu a jeho manželku (jedného z prispievateľov na Diár), kde ma podrobili poobede krížovému výsluchu atď. Taký bol dnes Trutnov – pohostinný, otvorený, komunikatívny, zvedavý, občas vtipný a predovšetkým dobre duchovne naladený.
Teraz už sedím vo vydavateľstve vo Vrútkach spolu s bratom Miškejom (ktorého som vyzdvihol v Jihlave) a zajtra ráno odchádzame do Bystrice na 2. pracovný deň konferencie Slovenského združenia.
