Pár dní v Chorvátsku so skupinou mladých ľudí vrátane mojich dvoch starších synov dopadlo nad moje očakávanie. Mal som na starosti ranné a večerné biblické zamyslenia plus gitarový doprovod piesní a občas nejakú tú spontánnu spoločnú diskusiu. Žili sme v pomerne improvizovaných podmienkach – v campingu v stane s požičaným príslušenstvom – ale to všetko sa dalo prežiť v pohode pre peknú duchovnú aj spoločenskú atmosféru počas týždňa. Každý deň bol niečím výnimočný a zaujímavý. Napríklad aj pre spoločný výlet do Dubrovníka a Gradacu alebo pre rannú pobožnosť v horách, na ktorú sme si potrebovali privstať.
Do Chorvátska som cestoval s otázkami, či moje zamyslenia aj účasť, ktoré mali nahradiť pôvodne plánovaný program i kazateľa budú pre túto skupinu mládeže prijateľné. Odpoveď neviem dodnes, ale keď v posledný večer dostali otázku, čo si odnášajú z týždňa, prekvapilo ma, že si predsa len čosi zo spoločných pobožností zapamätali. Pár mládých ľudí sa tu rozhodlo aj pre krst. Hádam to prinieslo niečo pozitívne pre ich život a duchovné smerovanie.
Obdivujem manželov Hlavoňovcov za to, že dokázali celé stretnutie organizačne zabazpečiť a že vytvárali pre všetkých dobré zázemie aj na úkor vlastného pohodlia a súkromia. Starali sa aj o spoločné stravovanie a všetko, čo nám chýbalo, sa v ich karaváne stopercentne našlo.
Fairont – tak nazvali svoje zoskupenie mladí ľudia z celého Slovenska, ktorí sa schádzajú a trávia spolu pár dní v roku, aby porástli duchovne, ale aj preto, že im je spolu jednoducho dobre. Som rád, že aspoň na niekoľko dní som sa stal ich súčasťou.
